„A teraz slovo od nášho sponzora,“ avizuje riaditeľ slávnej petrohradskej Ermitáže Michail Pjotrovskij. Transparent vyvesený cez klenutý vchod, ktorý vedie na Palácové námestie, hlása, že palác bol práve zrekonštruovaný v pomere pol na pol. Teda, že jeden milión dolárov poskytlo múzeum a ďalší milión obchodná skupina Interros. „Musíme si opatrovať peniaze,“ povedal Pjotrovskij, ktorý sa teší povesti záchrancu Ermitáže. Ermitáž obsahuje do troch miliónov exponátov – prehistorické umenie, byzantskú a orientálnu kultúru. Je tu aj jedna z najlepších svetových zbierok impresionizmu a malieb začiatku dvadsiateho storočia.
„Múzeum si môže zháňať peniaze, ale nemôže to byť jeho hlavná činnosť.“ Nie vždy je to však jednoduché. Pjotrovskij, uznávaný petrohradský prominent, je riaditeľom od roku 1992. Riaditeľom Ermitáže bol v rokoch 1964 do roku 1990 jeho otec. Zbierku uvidel po prvýkrát takmer v troskách, keď úrady vypli kúrenie v ekonomickom zmätku po páde režimu. „Takmer sme zanikli. Rozpočet bol malý. Povedali nám, že účty nikto neplatil, preto kúrenie vypli. Písali sme listy.“
Založili spoločnosť priateľov múzea, získali si priazeň Coca-Coly a Honeywellu. To všetko uprostred Zimného paláca, cárskeho sídla a dejiska ruskej boľševickej revolúcie. „Nemôžeme sa všetko len učiť od Západu.“ Nakoniec sa dali presvedčiť aj veľké ruské korporácie. Spoločnosť Interros investovala do obnovy klenby v okamihu, keď sa časti sôch už rozpadávali. Uprostred najhoršej ruskej finančnej krízy roku 1998 kúpila Ermitáž Malevičov Štvorec, slávne a kontroverzné konštruktivistické dielo, o ktoré by Rusko bolo prišlo. „Ľudia musia pochopiť, že toto múzeum je ich pýchou a že ho musia podporovať. Aj múzeá, tak ako športové úspechy, sú našou pýchou.“
Na blížiace sa tristé výročie založenia Petrohradu má byť Ermitáž otvorená dvadsaťštyri hodín denne. (reuters)