avenie už viac než po stýkrát. Potměšil na doživotnom kolieskovom kresle ako zákerný kráľ dojíma bez ohľadu na samotné kvality inscenácie. Zaujímavá režijná i scénografická invencia sa tu stráca v hromadnej nákaze českého herectva – odťažitej deklamatívnosti, ktorá akékoľvek situácie na javisku posúva do roviny odemocionalizovanej a nevzrušivej mechaniky. To však v danom momente nie je dôležité. Dojatým divákom doznieva v ušiach slávny výkrik: Kráľovstvo za koňa! a organizátori si môžu pripísať dobrý bod za sústredenú výchovu publika. Nato sú totiž festivaly – aby naučili všetkých, že chodiť sa tam má pravidelne, a nielen na pražské hviezdy, pretože i na divadlo sa vzťahuje cvendžiace označenie „rodinné striebro“.
Rodinná atmosféra podujatia, ktoré predstavuje tak súbory české, ako aj slovenské a poľské, prezradí veľa. O vzájomných vzťahoch, o kvalitách divadla. Večer po stretnutí so Shakespearom pokračuje v Tereziánskej zbrojnici. Členovia brnianskeho Divadla Neslyším priniesli predstavenie Play Chaplin!, sériu groteskných etúd. Súbor divadla vznikal od roku 1997 z absolventov brnianskej Janáčkovej akadémie múzických umení, kde existuje študijný odbor výchovná dramatika pre nepočujúcich.
Úvod však patril Slovákom, hercom z Divadla Andreja Bagara v Nitre, Adele Gáborovej a Jozefovi Dóczymu. Predstavili sa v hre Ludmily Razumovskej Námestie.
Upútalo i martinské predstavenie Striptíz Tartuffe v réžii Romana Poláka a poľské a české divadlá: Teatr HaDivadlo, Divadlo Petra Bezruča, Divadlo v Řeznické a Divadlo pod Palmovkou. Poľský inštitút v Prahe pomohol priviezť svoj súbor. Štedrých domácich donorov potrebujú na festivalových potulkách i naše súbory. Ich kvality reprezentujú viac než spoľahlivo.
Autor: Viera Langerová
