FOTO – ARCHÍV
ĽUDIA A UDALOSTI„Start spreading the news, I‘m leaving today/I want to be a part of it/ New York, New York“ - nezabudnuteľne spieval v hite, ktorý sa stal jeho neoficiálnou hymnou Frank Sinatra. Keď 14. mája 1998 populárny spevák a herec zomrel, mal za sebou neuveriteľných šesťdesiat rokov kariéry v šoubiznise. Jeho masovej obľube nikdy neuškodili ani problémy s hlasom, alkoholické excesy, ani neovládateľné výbuchy hnevu a rozvody. Frank Sinatra zostáva jedným z amerických symbolov 20. storočia.
Syn talianskych prisťahovalcov Francis Albert Sinatra sa narodil 12. decembra 1915 v mestečku Hoboken v štáte New Jersey. Mal zaujímavo sfarbený hlas a od detstva rád spieval.
Z rodinných večierkov sa prebojoval do malých klubov a po úspechu v rozhlasovej súťaži talentov ho zaregistroval kapelník swingového orchestra Henry James. Odtiaľ viedla cesta modrookého chlapca rovno do najobľúbenejšieho amerického dobového bigbandu Tommyho Dorseya. V prostredí vynikajúcich hudobníkov dozrel na spevácku osobnosť a jeho popularita dokonca čoskoro prerástla orchester.
Keď v roku 1942 Sinatra získal prvenstvo v ankete prestížneho časopisu Down beat ako najlepší spevák roka, rozhodol sa opustiť stále angažmán a prejsť na sólovú dráhu.
S Dorseyho orchestrom nahral vyše osemdesiat skladieb a prvýkrát sa objavil na filmovom plátne. To bola predzvesť impozantnej kariéry, na ktorej konci zostalo šesťdesiat filmov, vyše dvesto hudobných albumov, sedem cien Grammy a dva Oscary.
Hneď po osamostatnení nahral sériu celonárodných hitoviek ako napríklad All Or Nothing At All či People Will Say We‘re In Love. To už vypukla masová hystéria, aká sa neskôr opakovala v prípade Elvisa Presleyho či Beatles.
Keď mal Sinatra na konci roku 1944 prvý sólový koncertný večer, mladiství fanúšikovia spôsobili v okolí newyorského divadla Paramount dopravnú zápchu. Dievčatá si dokonca zbožne uschovávali v chladničkách odtlačky jeho šľapají v snehu.
Jeho hudobná výnimočnosť bola v dokonalej technike, ktorú dokázal spojiť s presvedčivým podaním textov. Proti svojim predchodcom, ktorých kritici trochu hanlivo označovali ako pomrmlávačov, postavil estetické narábanie s hlasom. Najlepšie to vynikne v pomalých skladbách, ktoré boli napísané priamo pre neho ako napríklad All The Way či Only The Lonely.
Kým albumy jeho kolegov vrátane Elvisa Presleyho boli len zbierkami úspešných singlov, Sinatra utváral prepojené cykly piesní.
Po vždy elegantne oblečenom fešákovi okamžite siahol Hollywood. Sinatra hral po boku najväčších hviezd od Rity Hayworth, Doris Dayovej až po Marlona Branda. Prvého Oscara dostal za vedľajšiu úlohu v prepise románového bestselleru From Here To Eternity. V slávnych muzikáloch ako Young At Heart alebo The Joker Is Wild už však bol hlavnou postavou iba on sám.
Začiatok 50. rokov sa síce pre neho niesol vo fáze istého útlmu, ale dokázal sa pomerne rýchlo spamätať. Slávna éra Sixties ho zastihla vo veľkej pohode, založil si vlastné hudobné vydavateľstvo Reprise a v roku 1966 dokonca za album Strangers In The Night získal dve Grammy.
Okrem niekoľkých rozvodov, aférou s mladučkou herečkou Miou Farrow, obvineniam z kontaktov s mafiou, Sinatrovi jeho prchká povaha spôsobila problémy aj pri koncerte v Melbourne v roku 1974. Keď verejne označil miestnych novinárov za lacné prostitútky, začali ho bojkotovať nielen médiá, ale aj piloti a nosiči batožiny. O jeho odlet sa nakoniec musela postarať vláda. Sinatra sa s Austráliou udobril až po štrnástich rokoch, keď tam prišiel otvoriť jeden turistický komplex.
V roku 1994 získal svoju poslednú Grammy za celoživotné dielo. Odovzdal mu ju symbolicky spevák Bono, hviezda novej generácie. Niekoľko dní nato Sinatra skolaboval počas koncertu a na pódium sa už nepostavil.
V januári 1997 prekonal srdcový infarkt a museli ho niekoľkokrát hospitalizovať. Odvtedy sa už na verejnosti príliš neobjavoval. Pravidelných kartových večierkov sa však nezriekol.
O jeho popularite svedčí aj to, že keď oslavoval osemdesiatiny, New York vysvietil budovu Empire State Building vo farbe jeho očí. Napriek tomu, že mesto tak nesmrteľne zvečnil vo svojom azda najslávnejšom hite, posledné roky života trávil najmä vo vile v Beverly Hills.
Hoci na sklonku kariéry už zabúdal texty a jeho hlas strácal lesk, pre všetkých hudobníkov zostáva vzorom v profesionálnom prístupe a úcte k svojmu povolaniu. Ako sa zveril v šou Larryho Kinga: „Prisahám na dušu mojej matky, že počas prvých sekúnd na pódiu sa aj po toľkých rokoch stále chvejem. Je to tým, že mi vždy príde na um, či mi z hrdla vyjde ako prvý ten správny tón.“ Vyšiel.
OLIVER REHÁK
Zajtra - Odchod Sovietov z Afganistanu
