Vilém Čok. FOTO – ČTK
Keď pred dvadsiatimi rokmi komunisti zakázali kultovú rockovú formáciu Pražský Výběr, jej lídri Michael Kocáb aj Michal Pavlíček by sa asi len trpko zasmiali, ak by im niekto povedal, že raz vystúpia na renomovanom festivale klasickej hudby. Život však paradoxy tohto typu miluje, a tak prišlo aj na koncert Výběru v rámci Pražskej jari.
V rámci populárneho cyklu sa dramaturgovia Pražskej jari po prvýkrát v histórii rozhodli zaradiť aj rockový koncert. Stalo sa tak v rámci pocty americkému nonkonformnému rockerovi Frankovi Zappovi (1940–1993). Svet klasickej hudby a rocku má v jeho prípade k sebe bližšie, než sa zdá. Zappa totiž s obľubou používal postupy klasickej hudby a už v roku 1969 jeho skupina Mothers vystúpila spolu s orchestrom Los Angeles Philharmonic. Neskôr jeho skladby naštudovali a nahrávali dirigenti Kent Nagano a Pierre Boulez či špičkový súbor súčasnej hudby Ensemble Modern.
Koncert venovaný Zappovi je tak skôr logickým ako odvážnym gestom. Atraktívnosť večera mala byť predovšetkým v spoločnom hraní rockerov a klasických hráčov. Nakoniec sa však zaujímavý projekt pre nepodarilo dostať do ideálnej podoby.
Program bol rozdelený do troch blokov: úvodný a záverečný obstaral Agon vždy tri Zappove kompozície, stredná časť patrila Pražskému výběru. Agon sa rozohral skladbou Duprees Paradise, v rámci ktorej autor nechal hudobníkov nečakane použiť aj výstrely z pištole. Počas hudby sa objavila projekcia záberov zo Zappovej pražskej návštevy v roku 1990. Videozáznamy sa neskôr objavili aj neskôr, no zdalo sa, že ide skôr o snahu za každú cenu ešte nejako ozvláštniť program než o premyslený koncept.
Blok Kocába&spol. začala skladba Willie the Pimp, ktorá bývala jedným z vrcholných koncertných čísiel Zappu. Výběr nastúpil posilnený o pôvodného bubeníka Jiřího Hrubeša, trojčlenný zbor, a prekvapivo aj o legendárnu postavu českého undergroundu Mikuláša Chadimu (ktorý sa v minulosti dosť kriticky vyjadroval na adresu skupiny). Hoci Kocáb, Pavlíček i Hrubeš mali dostatočný priestor na improvizácie, k drsnej presvedčivosti originálu mala ich verzia dosť ďaleko. Ani skladba Tell Me You Love Me nezastihla skupinu s dlhou koncertnou pauzou v najlepšej pohode. Omnoho lepšie vyznela krátka Pavlíčkova reminiscencia na spoločné duo so Zappom, ktorú však opäť prerušila videoprojekcia. Po nej Výběr svoj blok uzavrel Tatrmanom. Práve k tejto skladbe Zappa kedysi zostrihal klip, ktorý sa však stratil, a tak Kocáb vyrobil nový. Tatrman bol najpresvedčivejším vstupom Výběru, odrazu fungovalo aj prepojenie obrazu a zvuku.
Potom sa už na pódium vrátil Agon, ktorý poslednú tretinu poskladal zo skladieb Zappovho albumu Yellow Shark. Po pôsobivom Be-Bop Tangu sa orchester napriek problémom s ozvučením blysol v náročnej G-Spot Tornado. Vrcholom večera však bola záverečná dynamická skladba Peaches En Regalia, počas ktorej Agon sprevádzal Hrubeš. Tú aj pridávali.
Pôvodná idea projektu však narazila na rôzne predstavy účinkujúcich. Ako prezradil dramaturg Antonín Matzner časopisu Týden, najskôr chcel napísať samostatnú symfonickú poctu Zappovi Pavlíček, potom Hrubeš nástojil na tom, aby spievala jeho partnerka Jana Kratochvílová a Kocáb s Pavlíčkom príliš nekomunikovali – to boli dôvody, prečo Zappova rodina do poslednej chvíle váhala s poskytnutím práv a nôt. Že sa v krátkom čase podarilo dať dokopy aspoň to, čo zaznelo v Prahe, je malý zázrak.
OLIVER REHÁK, Praha
