Všetko je naopak, tvrdí na druhom albume slovenské duo P. S., ktoré nevedomky pomenovalo súčasné pomery slovenského, ale aj svetového hudobného šoubiznisu. Nahrávacie spoločnosti vydávajú albumy virtuálnych skupín, ktoré prežívajú vďaka médiám bez intímnych vzťahov so živým publikom. A tí, ktorí majú čo povedať, stoja pred ich dverami.
P. S., ktoré tvorí speváčka Magda Vyletelová a gitarista a skladateľ Braňo Jančich, v začiatkoch výdatne potlačila Markíza vďaka produkčnému domu Forza. Ten ich dostal do svojho mediálneho impéria, ale očakávaný úspech sa zatiaľ nedostavil. Skupina sa síce stala známou, hlavne vďaka otázkam, čo im chutí, ale nie populárnou. Je preto zvláštne, že po nezáživnom debutovom albume Dobré ráno si ich pod svoje krídla zobrala veľká nahrávacia spoločnosť.
Aj keď je trinásť skladieb navlečených do súčasného gitarového poprockového zvuku, texty, plné klišé, plynulo nadväzujú na slovenský pop osemdesiatych rokov. „Smútok ma dnes prepadol, zamkol únikový východ,“ alebo - „Každý s ohňom rád sa hrá, až kým sa nepopáli.“ Poptexty majú byť jednoduché, nie plné fráz a nesmie im chýbať iskra.
Ak to nejde po slovensky, je po ruke angličtina v nezáživnej Goodbye Friend alebo v napoly slovenskej, napoly anglickej pesničke Gonna be, balansujúcej na hranici nevkusu. Po verši: „Kým v noci bála som sa o teba, ty si si to rozdával s inou,“ nasleduje kvázi oslobodzujúci anglický refrén v štýle nemeckých Guano Apes. Vyletelová spieva, že všetko bude v poriadku. Ale ono to nie je.
Tvorba v P. S. je rozdelená pol na pol. O texty sa stará Magda Vyletelová a hudbu komponuje absolvent konzervatória Braňo Jančich. Svojím dielom prispel aj textár Miro Jurika, ktorý pred rokom dodal slová aj na posledný album Teamu.
Jurikov text Svet patrí drzým by mohol byť mottom celého albumu. O kom to spievajú? O sebe? Ak nasilu chcete, aby si vás niekto obľúbil, stane sa pravý opak.
PETER BÁLIK
