
FOTO – KAMERA SKURA
pavilónu s Českou republikou. Štvorčlenná výtvarná skupina z Ostravy Kamera skura a slovenská Kunst-fu - za ktorou je ukrytý asistent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ERIK BINDER (1974) - pripravili projekt s názvom Superstart.
Čo predstavuje? Do zatemnenej miestnosti sa bude vchádzať turniketmi zo športových štadiónov počítajúcich návštevnosť. Uprostred nej bude trojmetrová realistická figúra športovca z laminátu. Oblečená v gymnastickom úbore bude visieť na kruhoch, hlava zvesená na ramene - svojím výzorom pripomína Ježiša Krista na kríži. Zavesenie sa bude strácať v čiernej ploche hviezdneho neba. Po obvode bude premietaný ozvučený záznam davu fandiacich fanúšikov. Anonymná masa a individualita. Sen a konflikt.
Sen a konflikt je téma tohtoročného Bienále. Do akej miery ju sleduje vaša Superstart?
„V našej inštalácii sú obsiahnuté rôzne ikony, ktoré si človek môže ľahko prečítať.“
A konflikt?
„Základnou ikonou je azda konflikt tela a ducha. O ostatných významoch nechcem dopredu hovoriť, pretože možné interpretácie nechávame na samotných divákoch.“
Niektorí si ju môžu prečítať aj ako konflikt, na ktorý nie sú pripravení. Chceli ste provokovať?
„Stalo sa nám, že ľudia na koncept inštalácie reagovali rôzne, ale pokiaľ je niekto otvorený a nemá klapky na očiach, vie si to vysvetliť a neberie to ako urážku. V žiadnom prípade nebola naším zámerom prvoplánová provokácia.“
Skúsenosť zase tvrdí, že keď sa o projekte rozpráva, pavilón žije. Teda ani náznak škandálu?
„Zámer to nebol, ale rátame s tým, že sa to môže stať. Niečo na tých škandáloch bude, ale boli by sme radšej, keby sa o pavilóne rozprávalo v súvislosti so zaujímavým projektom.“
Bude teda inštalácia bez sprievodných vysvetlení?
„Myslím, že táto vec bude pochopiteľná aj bez vysvetľujúceho textu. Jej účinok môže byť aj bez toho, aby bol špeciálne pripravený text. Na druhej strane, výstava má kurátora Michala Kolečka z Národnej galérie v Prahe, ktorý k projektu napísal text do spoločného katalógu a aj do katalógu celého Bienále.“
Znamená pre vás účasť na benátskom Bienále vrchol doterajších snáh?
„Uvedomujeme si, že sa naša práca objaví v medzinárodnom kontexte, a z toho vyplývajúce možnosti. Osobne si od toho nič nesľubujem a rád sa nechám prekvapiť.“
A čo kritiky Bienále?
„Aj keď mnohí ľudia Bienále kritizujú, predsa sa tam idú pozrieť. Je to veľký cirkus, ktorý chce každý vidieť. Som rád, že sa ho zúčastňujem v projekte s priateľmi. Myslím, že je to prvý spoločný česko-slovenský projekt, ktorý vznikol na základe priateľstva a predošlej spolupráce.“
V Benátkach vás čaká konfrontácia takmer s každým, čo vo svete niečo v súčasnosti znamená. Čo od nej očakávate?
„Cítim isté napätie, ale radšej si ho nepripúšťam. V každom prípade som zaznamenal zvýšený záujem o našu tvorbu. Prednedávnom sme vystavovali v Rakúsku a tamojšie médiá sa na nás sústredili práve preto, že sa zúčastňujeme Benátok. Na Slovensku niečo podobné nesledujem.“
Kedy projekt nainštalujete?
„Začať by sme mali druhého júna, no momentálne doťahujeme otázky technickej výbavy. Pred nami sa objavili prekážky, o ktorých sme na začiatku nevedeli.“
Aké?
„Rôzne technické a logistické detaily okolo transportu a samotného inštalovania. Niektoré vyplývajú aj z toho, že prisľúbené financie sme mohli fakticky čerpať až necelý mesiac pred začatím výstavy. Zaujímalo by ma, ako vyzerá príprava Bienále z pohľadu ministerstiev kultúry, ktoré ju finančne zaštiťujú. Ako autor si viem predstaviť, že by bolo lepšie čerpať prostriedky krátko po vybratí víťazného projektu.“
Budete pokračovať v spolupráci s Kamerou skurou?
„Zatiaľ nič neplánujeme, chceme dokončiť náš projekt a potom uvidíme.“
ĽUDO PETRÁNSKY
Termín
15. júna - 2. novembra 2003
Riaditeľ festivalu:
Francesco Bonami
Priestory:
Záhrady, Arsenale,
Múzeum Correr, Stanica
Titul:
Santa Lucia
Sny a konflikty: diktatúra diváka. Majú spojiť inak navzájom nesúvisiace individuálne výstavy Carlosa Basualdosa, Catherine Davidovej, Molly Nesbitovej a Gabriela Orozca. Cieľom je zobraziť a pochopiť svet zo zorného uhla vizuálneho umenia.
Zadanie:
Výročné bienále bude väčšie, bude mať viac talianskeho umenia a umeleckú cenu pre mladých Talianov. Organizátori päťdesiateho Benátskeho bienále chcú mať „polyfónnu výstavu“, ktorá bude zodpovedať dnešnému stavu globalizovaného sveta.