Projekt Villqist versus Villqist je súbor troch kontrastných predstavení jedného autora. Po uvedení Helverovej noci čaká na svoju zajtrajšiu premiéru Oskar a Ruth. V prvej hre ide o realisticko-naturalistické zobrazenie príbehu, zajtra sa bude na scéne snívať. Hra je totiž postavená na úplne odlišných princípoch, zastúpená je v nej ilúzia a mágia, ožívajú skutočné predmety.
Divák sa zoznámi s nevšedným manželským párom. Sú ním herci okolo tridsiatky, ktorí len tak účinkujú vo vlastnom živote. Sami si vytvoria hádky, aby ich mohli zahrať. K realite sa približuje moment, ktorý poukazuje na rozličnosť mužských a ženských túžob, napríklad aj v ich vlastných erotických fantáziách. Žena chce byť zvádzaná práve v čase, keď mužovi sa do úlohy zvodcu veľmi nechce. Keď však predsa len zvádza a provokuje, nechce byť žena dobývaná.
Iné predstavy o láske si žiadajú aj iné pozadie a stvárnenie. Chvíľu sa teda hádajú na spôsob čiernobielych filmov s Marlene Dietrichovou, vzápätí sa udobrujú v atmosfére ľúbostných šesťdesiatych rokov alebo antického Grécka. Náhle zmeny prostredia a žánru vytvoril sám Villqist, autori ich svojím naštudovaním iba dodržiavali. „Je to divoká a vášnivá vec. Že to budem režírovať práve ja, to priniesol osud,“ hovorí Patrik Lančarič. Hra je divadelnou spleťou s tancom, pantomímou i flamencom.
V závere sú manželské putá také silné, že ich nepretrhne ani samovražda na elektrickom kresle vlastnej výroby. Keďže sme v divadle, namiesto smrti bude „iba“ ohňostroj.
