Nemecký choreograf Xavier Le Roy sa v piatok 30. mája predstaví s dielom Self-Unfinished.
kdekto hýbať.
Prebiehať cez foyer možno uvidíte hviezdu britských tanečných scén Charlesa Linehana, ako sa míňa so slovenskou choreografkou Martou Polákovou. V bare budú posedávať študenti Vysokej školy múzických umení, účinkujúci slovenskej sekcie festivalu, hneď vedľa partie Talianov zo skupiny Agar. Rakúski tanečníci z Laroque Dance Company prehodia pri Dunaji poznámku s Nemcom Xavierom Le Royom.
Príde Štúdio tanca z Banskej Bystrice, aj Slovenka Eva Klimáčková z Paríža. Tancovať budú podľa programu publikovaného na stránke www.abp.sk. Zajtra sa na pódium v Aréne postaví Tomáš Danielis a zatancuje sólo, ktoré preňho vytvoril choreograf a milovník gravitácie FREY FAUST.
Pätnásť rokov pádu
Frey Faust, tak ako mnohí súčasní tanečníci, zatúžil zvrhnúť tanec z trónu javiska. Po nástupe moderných a súčasných prvkov totiž tanec zabstraktnel a jeho tvorcovia sa ocitli vo vyhrievanom akváriu s nápisom: umelci.
Dnes sa mnohí titulujú radšej ako movers – pohybujúci (sa) a svorne vyhlasujú, že tanec patrí všetkým. Aj na hodiny Freya Fausta môže prísť, kto chce. „Ja neučím tanec. Nazývam to univerzálnymi pohybovými princípmi. Ani neverím na exkluzivitu. Nemyslím si, že pohyb je len pre tanečníkov – je to náš materinský jazyk. Samozrejme, nedá sa ním napísať kniha, no nie každý píše knihy. Som však presvedčený, že my všetci máme právo vedieť kráčať bezpečne a zdravo. A vedieť ako padať na zem,“ povedal pre SME slávny tanečník.
Frey Faust sa učil padať pätnásť rokov. Padal, vstával, provokoval zemskú tiaž a znovu vychyľoval svoju os, aby zistil, čo sa stane. Výsledkom dlhoročnej polemiky s gravitáciou je metóda zvaná Axis Syllabus, ktorá učí telo pohybovať sa bez toho, aby bojovalo s fyzikálnymi zákonmi. Na svojich hodinách žiada zabudnúť na estetiku, naučené pekné gestá. Namiesto toho vzýva funkčnosť.
Tri záhadné slová
„Pracujem s troma princípmi: so smerom, artikuláciou a váhou. Váha je hlavným faktorom. Bez váhy nie je možná žiadna interaktívna sila, žiadne plynutie, smer. Ale gravitácia vzniká až vo vzťahu k inému telesu. A tak pociťujeme silu, ktorá nás ťahá dole, preto padáme.“
Svet je podľa Freya Fausta o odvahe čeliť strachu z pádu. „Nevyhnete sa tomu. Dá sa to len spomaliť – potom prichádza stagnácia. Ale padnete v každom prípade. V mnohých tanečných formách sa strávilo toľko času v snahe zabrániť pádu. Za to platí telo. Preto tanečníci tak skoro odchádzali do dôchodku.“
Tvrdí, že spoločnosť vytvorila mechanizmy, ktoré sa snažia zastaviť pád, zastaviť plynutie času, proces starnutia, zastaviť rozpad vzťahov, pôsobenie prírody. „Ale to všetko je zmena, výmena života a smrti, kde smrť je pád a život znovunadobudnutie rovnováhy. A preto ten, kto tancuje, je odvážny, lebo tanečníci majú potenciál – aj keď nie všetci ho využijú – pozrieť sa strachu z pádu do tváre, padať, nájsť rovnováhu a znovu ju stratiť.“
Pred pár rokmi sa Frey Faust stretol so začínajúcim tanečníkom Tomášom Danielisom zo Slovenska. Výsledkom je niekoľko choreografií, z ktorých poslednú, No. 9, zatancuje Tomáš Danielis na bratislavskom festivale v Aréne.
V bulletine festivalu pri No 9. záhadne trčia slová „neistota“ a „odhodlanie“. Za nimi sa skrýva celkom obvyklý príbeh Freya Fausta, odhodlaného novopečeného otca a neistého Freya v spomienkach na svojho otca, ktorého prvýkrát stretol, až keď mal 26 rokov.
„V spracúvaní témy sme sa dostali k fascinujúcemu pohybu šklbnutia, ktorý rozkladá obvyklé pohyby a vytvára absurdnú realitu. Práca na choreografii ma potom viedla ku kráčaniu – a prvý krok, ktorý ťa rekonštruuje po období neistoty je najťažší. Spôsob, akým vtedy položíš chodidlo, dokáže o tebe rozprávať.“ ZUZANA OČENÁŠOVÁ
