Vzácna 575-stranová partitúra s Beethovenovými ručne vpísanými poznámkami bol jedným z najvýznamnejších hudobných dokumentov, aké sa v histórii dostali na dražbu. Objavili sa dohady, že do kúpy mohli byť zainteresované nemecké úrady či dokonca Európska komisia, pretože si za svoju hymnu zvolila záverečný chór Deviatej symfónie - slávnu Ódu na radosť. Hovorca Sotheby‘s sa však o novom majiteľovi nevyjadril, len uviedol, že o partitúru bol celosvetový záujem.
Vydražený Beethovenov rukopis sa použil na prvé tlačené vydanie Deviatej symfónie. Zachoval sa v nezvyčajne dobrom stave, hoci je posiaty atramentovými škvrnami a dierami od skladateľovho energického gumovania. Takmer na každej strane sú nejaké úpravy partov jednotlivých nástrojov, zmeny tempa či rytmu, dokonca do partitúry sú prišité aj extra hárky s hudbou, ktorú sa skladateľ nakoniec rozhodol vypustiť. Niektorí odborníci na Beethovena tvrdia, že práve táto verzia zaznela na svetovej premiére skladby 7. mája 1824 vo Viedni.
Rukopis Deviatej symfónie bol pripravený do tlače v roku 1826, tri roky po smrti Beethovenovho dvorného pisára. Jeho nástupca mal zjavné problémy rozlúštiť „pavúčie“ písmo skladateľa a dokument je posiaty načmáranými výčitkami maestra. Na jednom mieste je dokonca „Du verfluchter Kerl“ (Ty prekliaty blázon).
OSN zaradila dielo na zoznam svetového kultúrneho dedičstva a rukopis je jedinou veľkou partitúrou symfónie, ktorá sa dostala na trh ako takzvaný autografický (vlastnoručný) rukopis. (her)
