Za celé svoje dejiny však ceny Eurovízie mali len jediného víťaza, ktorý sa v populárnej hudbe skutočne presadil - roku 1974 skupinu Abba. Slovensko tento rok zástupcu na Eurovízii nemalo.
Večer plný kostýmov
Tohtoročná víťazka Veľkej ceny Eurovízie je doma najpopulárnejšou speváčkou. V Turecku sa z jej albumu predalo viac ako štyri milióny kusov. Sertab Erenerová vystupovala až posledná. Dovtedy diváci absolvovali večer plný kostýmov pestrých farieb a melódií väčšinou z hlbokej minulosti.
Titul víťaznej piesne Sertab Erenerovej Every Way That I Can bol zároveň jej mottom: speváčka sa skutočne všetkými spôsobmi snažila získať pre svoju vlasť víťazstvo, ako turecká Madonna prišla v bledoružovom saténe, so skupinou brušných tanečníc, ktoré by sa pokojne mohli plaziť pódiom aj s Britney Spearsou si Shakirou. A s pesničkou, ktorá sa presne hodí do aktuálnych trendov.
Zato favorizované Rusky Tatu zaspievali ich momentálny hit Ne ver, ne bojsja, ne prosi. Na pomoc si priviedli aj rockovú kapelu, ale ani tá, a ani to, že dramaticky behali po pódiu s vystretými rukami, a že navzájom jedna pred druhou klesli na kolená, nič nemenilo na fakte, že ich refrén obsahoval len skromné tri tóny, a ani tie nezneli úplne presne. Nespôsobili žiadny škandál, pred ktorým ich varovali organizátori Eurovízie. A vyhrážali sa im, že budú diskvalifikované.
Ezoterické kompozície
Veľká cena Eurovízie 2003 bola v podstate večerom prekvapení: na dvanástom mieste skončila Nemka Lou so šlágrom Let‘s get happy, let‘s be friends, aj to zrejme len preto, že v časoch recesie a vojny Európania zatúžili byť veselí.
Trochu záhadné zostáva druhé miesto pre Belgičanky, ktoré predviedli ezoterickú kompozíciu v štýle Enigmy. Text bol v nezmyselnom fantastickom jazyku, a gestikulujúce speváčky ho zrejme spievajúc hneď aj prekladali do posunkovej reči. Rakúšan Alf Poier zaspieval pieseň s názvom Der Mensch zählt (Ide o človeka), karnevalový popevok, doplnený o rytmickú športovú gymnastiku namiesto melódie.
Väčšina pesničiek, ktoré mali v sobotu premiéru, by mohla zaznieť aj pred tridsiatimi rokmi. Jediní moderní boli tento rok Východeurópania. Estónci priniesli do Rigy britpop a odvážili sa dokonca aj na štyri takty klavírneho sóla. Rumunke Nicole znel ako podklad štandardný drum‘n‘basový rytmus, ktorý sa síce k jej piesni veľmi nehodil, ale aspoň znel mlado, veď vznikol len pred desiatimi rokmi.
Tragédia veľmoci
Asi najväčším prekvapením bolo: nula bodov pre Veľkú Britániu - tragédia veľmoci populárnej hudby.
Britská speváčka mala síce zo všetkých najkratšiu sukňu, ale najmenej sa jej darilo strafiť sa do správnych tónov, jej pieseň bola zriedkavou kombináciou nudy a zmätku a refrén bol nevýrazný aj tretíkrát. Skladateľ v zúfalstve posunul pieseň nakoniec o jeden tón vyššie, aby tak vytvoril napätie, ale aj to bolo márne. Titul britského prepadáku Cry Baby sa ukázal byť prorocký.
