skych a svetových režisérov. Zo všetkých najväčšmi však v Truffautovom filme Jules a Jim.
V Maltinovej filmovej encyklopédii nájdeme pod heslom Moreau: „Brigitte Bardotová pre mysliacich mužov.“ Často sa tvrdí, že Jeanne Moreauová bola múzou francúzskej filmovej Novej vlny. „Bola najskôr priateľkou, potom ochrankyňou, potom stelesnením a nakoniec výkladnou skriňou mladého moderného náročného francúzskeho filmu: sexepílom pre intelektuálov,“ napísal o nej režisér Emir Kusturica. Jej status svetovej hviezdy stál na zvláštnej, výraznej, tajomnej zmyselnosti, na jej ženskej kráse a napokon na jej inteligencii, ktorú dala k dispozícii mladým filmárom a „mysliacim mužom“ v publiku.
Kto ju objavil? Kto ju našiel? Mnohí sa o tú zásluhu hlásia, ale dodnes to nie je jasné. Filmový historik Maltin tvrdí, že najcharakteristickejšiu, a tým aj najnezabudnuteľnejšiu rolu jej dal Francois Truffaut vo filme Jules a Jim. Jeanne Moreauová v ňom spieva: „Zmizli sme si z očí a znovu sa v nich objavili. Našli sme sa, prebudili, a potom rozišli. Každý zmizol sám vo víre života.“ O čo ide v tom klasickom veselom, šťastnom, a zároveň neodvratne tragickom ľúbostnom trojuholníku? Nejde tu ani o spoločenskú kritiku, ani o revolúciu, a už vôbec nie o morálku. Ale o jedinečne erotické ústa Jeanne,“ ako vysvitá z Truffautovej korešpondencie. „Presnejšie o ich kútiky.“ V tom filme ide o to, aby konečne smerovali nahor, a nie, ako v toľkých jej filmoch pre takzvaných mysliacich mužov, nadol. „Jej úsmev mal konečne odrážať prirodzenú radosť zo života, slobodný, úplne emancipovaný postoj k šťastiu a láske.“
Jej najžiarivejším obdobím boli šesťdesiate roky. Nakrúcala takmer so všetkými významnými režisérmi autorských filmov, napríklad s Louisom Mallom (Výťah na popravisko), Michelangelom Antonionim (Noc), Luisom Buňuelom (Denník komornej), Orsonom Wellesom (Proces), Eliom Kazanom (Posledný Tycoon) a Rainerom Wernerom Fassbinderom (Querelle).
V deväťdesiatom piatom ako predsedníčka poroty podala Zlatú palmu práve Emirovi Kusturicovi. Včera jej odovzdal riaditeľ festivalu Gilles Jacob a k pocte sa pridalo jedenásť mladých francúzskych herečiek od Amiry Casarovej po Judith Godrécheovú. „Ste stelesnením francúzskeho umenia, elegancie, vášne a ducha,“ klaňal sa jej Gilles Jacob, riaditeľ festivalu a jeho dávny guru.
