Martin Huba a Klára Sedláčková.
FOTO - ČTK
Niekedy sa pritrafí banálny, ale výstižný titulok. Podobne ako názov Festival na hranici, ktorý sa koná cezhranične v Českom Těšíne i poľskom Cieszyne. Organizátorom podujatia starého takmer ako nežná revolúcia sa štrnásty ročník vydaril. A cenu diváka dostalo obľúbené Teatro Tatro z Nitry.
Po úvodnom predstavení Baletky brnianskej Husy na provázku, ktoré boli takmer vzorníčkom textových a inscenačných klišé, bolo síce jedna nula pre diváka, už večer ho však čakal výnimočný zážitok ohodnotený nakoniec i cenou festivalu - Zlomenou závorou. Stotožňujem sa s poľskou kritikou, ktorá v súvislosti s produkciou Howie a Rookie Lee z varšavského Teatra Rozmaitości hovorila o transcedentálnosti. Nejde pritom o nijakú patafyziku, ale predovšetkým o herectvo protagonistov Macieja Wojdyłu a Redbada Klynstru, ktoré podporené adekvátnou scénografiou a minimalistickou hudbou malo na divákov takmer hypnotický účinok. Túto cool drámu írskeho autora Marka O‘Roweho režisér Artur Urbanski doviedol do naturalistickej brutality, ale skôr do bolestivej ľudskej hĺbky.
Slovenskí divadelníci doniesli divákom príjemné osvieženie pohrávaním sa s opernými a ľudskými konvenciami v súčasnej opere Ľubomíra Burgra Smrť v kuchyni. Veľkú sálu divadla v Českom Těšíne vypredal Martin Huba s Harwoodovým Garderobiérom. Potlesk si zaslúžil nesporne nielen Martin Huba, ktorý v inscenácii účinkoval, ale aj jeho herecký partner Miroslav Táborský v úlohe oddaného Normana. Pre duch festivalu je typické, že sa na projekte Divadla v Dlouhé podieľali aj ďalší slovenskí tvorcovia - kostýmový výtvarník Milan Čorba a scénograf Jozef Ciller.
Slovenskí herci Helena Krajčiová a Richard Stanke bodovali aj na terapeutickom cvičení Top Dogs, veľkých šéfov prepustených z práce v hre Ursa Widmera, ktoré s vtipom odohralo brnianske HaDivadlo. Dojímavou bodkou za festivalom bola inscenácia príznačne nazvaná Hotovo, konec! Bronislav Poloczek pred těšínskymi rodákmi zdôraznil medzinárodný charakter celej produkcie - hru napísal Rakúšan s talianskymi koreňmi Peter Turrini, režíroval ju Slovák Martin Porubjak, v pražskom Divadle Kolowrat ju zas odohral sliezsky Poliak. Umenie má už, ako Poloczek zdôraznil, svoje európske referendum dávno za sebou. V meste, ktoré si hovorí aj malá Viedeň, má festival zameraný na divadlo krajín V 4 svoje logické umiestnenia. Rakúsko-uhorský dych bolo cítiť aj z Divadla Adama Mickiewicza na poľskej strane, ktoré navrhli architekti aj nášho národného stánku Fellner a Helmer.
Ak už niekde čakajú na zrušenie hraníc, tak istotne v Těšíne, ktoré má historické centrum na jednej a železničnú stanicu zas na druhej strane Olše. Cezhraniční pašeráci síce vstupom do Európskej únie utrpia asi stratu, ale divadelný festival sa o svoju identitu nebojí - zmena názvu na festival Bez hraníc je už avizovaná. A možno sa v opustených colniciach bude raz hrať krásne site-specific divadlo.
