
FOTO - ŠTEFAN KOZÁK
á, Juraj Kemka, Róbert Roth * Reprízy: 9., 16. a 23. 6.
Smiešna rivalita žien, trápna snaha mužov konať i platonická aktivita smrti - témy verejného azylu, ako si ich vtipne pomenovali tvorcovia, sú staré ako svet. Projekt Verejný azyl sa deklaruje ako autorské a režijné dielo dvojice Jozef Timčák a Martin Ondriska, jeho výraznou inšpiráciou však bol text Slawomira Mrožka Vdovy. Divadelne vyhranená off-produkcia sa vyliahla pod krídlami Čierneho havrana v Bratislave.
Základná situácia hry je milo banálna: tri stolíky, dve Vdovy, dvaja Muži, Čašník a Smrť. Ženy si po smrti svojich manželov dôverne vymieňajú svoje opatrovateľské skúsenosti, až sa nakoniec dozvedia aj to, čo sa netúžia dozvedieť a už vôbec nie od iných. Harmonicky kontrastné typy - Lucia Jašková a Elena Spasková si môžu pokojne hoci aj vojsť do vlasov, ani tak však nezabránia, aby si k centrálnemu stolíku nezasadla tretia - univerzálna milenka všetkých frajerov sveta. Naše výborne hrajúce dámy správne cítia, že nad smrťou v elegantnom klobúku v distingvovanom podaní Mirky Michalkovej nemajú šancu vyhrať, iba sa pozastaviť nad zlým vkusom svojich milovaných partnerov. Ich mužské protipóly, chválenkársky švihák Juraj Kemka a melancholický outsider Róbert Roth vytvorili vydarené mikroštúdie pestrých škál mužského správania. O dodržiavanie domáceho kaviarenského poriadku sa s dôraznou eleganciou postaral Čašník (Peter Tabaček). Herec si dokázal vychutnal pocit, že jeho postava vie viac, ako hovorí. Nenútená komika celej produkcie spočíva v zručnom žonglovaní s loptičkami absurdity a reality, banality a večnosti.
Výber scénických prostriedkov - striedmych, pritom výrečných gest, účelných svetiel, hudby Jozefa Vlka i výborných kostýmov Miriam Struhárovej je primeraný téme, pivničnému priestoru i cieľovému divákovi. Z takej divadelnej kaviarne potom človek odchádza s príjemným pocitom, že mu doniesli na stôl to, čo menu sľubovalo a že ho pri platení neošmekli.