
Szidi Tóbiás v televíznom filme Dlhá krátka noc. FOTO – TOMÁŠ JURÍČEK
Szidi Tóbiás – módna návrhárka Eva, príde večer domov s náručím plným kvetov. Je neskoro. Matka ju víta s výčitkou: „Kde si bola tak dlho?“ Pohádajú sa. Matka, Viera Strnisková, je sliedivá čarodejnica, ktorá prenasleduje dcéru z titulu materinskej ochrany. Szidi Tóbiás si zhrabne kabát a kľúče a utečie, akoby šla z domu po prvý raza v živote. Čaká ju noc v stíchnutom meste. Eva na svojom úteku stretáva stratené nočné postavy: bývalú spolužiačku, dnes opitú, bývalého milenca, dnes muža, ktorý žije v kamarátskom manželstve.
Televízny film Dlhá krátka noc mladého režiséra Petra Krištúfka má premiéru dnes večer na STV 1. Szidi Tóbiás je presvedčivá vzbúrená otrokyňa: má v sebe neprístupnú, až nenápadnú krásu, s očami, ktoré veštia výbuch. Aj matka, Viera Strnisková, ako tyranská riaditeľka gymnázia na dôchodku, je presný typ. Len muži, ktorých Eva stretne na ceste nocou, zostávajú nevýrazní a ťažko zapamätateľní.
Úvod nepochybne zaujme každého, kto pred viac ako rokom videl dnes už slávny film Rakúšana Michaela Hanekeho Pianistka – dávno dospelá dcéra v jednom byte s matkou, mrzačená okovami jej vlastníckej lásky. Tomuto motívu dal Michael Haneke novú horkú silu, vďaka ktorej v jeho filme vedel roztriasť všetky naše základné istoty o svete, takže naraz tá matersko-dcérska dráma v zatuchnutom meštiackom byte akoby presahovala samu seba. Téma zrejme visí vo vzduchu. V Krištúfkovom filme ju síce máme pred sebou so slovenskými, bratislavskými reáliami, ale s obrúsenými pazúrmi, bez brutality, bez šokujúceho detailu, bez nápadu, bez prekvapenia, bez bolesti. Z porovnania medzi Hanekem a Krištúfkom, ktoré sa vnucuje, vyplýva, že tvorivá bojazlivosť môže priniesť len vlažnú drámu, aj keby boli ambície vysoké.
Príbeh nakrútil Peter Krištúfek podľa scenára Zory Krištúfkovej, svojej matky. Nie je to prvá umelecká spolupráca matky so synom, Sophia Lorenová, napríklad, hrala tiež v synovom filme. Ale vo filme o vzbure proti tyranskej matke je v tom istá irónia, a teda aj istá odvaha. Alebo práve naopak?
ANDREA PUKOVÁ