Lena Košická
herečka
mama Lenky Košickej
Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Nikdy. Teraz pozorujem vnučku Pavlínku a všímam si veci, ktoré nepoznám. Napríklad, moja dcéra sa nezlostila. Raz sa hodila sa o zem, ocko ju vycápal po plienkovom zadku, posadil ju plakať do kúta a odvtedy sme mali pokoj.
Ako to bolo neskôr v puberte?
V puberte sme každá mali nejaký úlet. Aj ja som blicla zo školy alebo prišla neskôr domov. V pokoji sme to prežili.
Čo na nej najviac oceňujete?
Momentálne je mama deväťmesačnej dcéry a oceňujem jej materskú starostlivosť. Lenka sa vždy dobre učila, snažila sa aj ako herečka, ale ani som nečakala, že bude až taká starostlivá mama. Malá je veľmi vnímavá, aktívna psychicky aj fyzicky - a to je Lenkina zásluha.
A v rámci herectva?
Ako každá mama herečka som sa s obavou pozerala na svoje dieťa. Aby nesklamala, aby bola dobrá... Začínala v dabingu, na javisko sa dostala neskôr. Vždy si odo mňa nechala poradiť, pracovala na sebe.
Neodhovárali ste ju od tohto povolania?
Nie. Otca má režiséra, mamu herečku - čo už z nej môže byť? Nikdy v detstve som však nedovolila, aby účinkovala v televízii - volali ju do Zlatej brány. Nedovolila som to, lebo som vedela, čo deti v štúdiách zažívajú. Ja som chcela, aby sa moje dieťa hralo, malo normálne detstvo. Užila si s nami rybárčenia, hôr a výletov. Nakoniec sa herečkou aj tak stala.
V čom ste si podobné?
Ja som Strelec, ona je Baran. Je impulzívnejšia, ako ja zamlada. Vekom sa človek upokojí. Nehádame sa, ale kričíme, až jej manžel Janko vybehne a vraví - preboha, prestaňte tak revať! Obe sme citlivé duše - plačeme pri rozprávkach, máme rovnaký názor na divadelné a filmové dianie.
V čom úplne odlišné?
Ja mám čierne oči a ona zelené. (Smiech.) Sme až dôverné kamarátky, rozprávame sa o všetkom. V oblasti výtvarného umenia sa však náš vkus odlišuje. Mám rada klasiku a starožitnosti, ona modernu.
Za čo ste svoju dcéru najviac chválili?
Ja vyznávam názor, že deti treba viac chváliť ako trestať.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Nečítala. Kedysi nám darovali knižku Naše dieťa. Tam bolo napísané: Prečo nemáme deťom dávať pikantné jedlá? Odpoveď: Lebo potom by im nechutilo mdlé jedlo. V tom momente išla knižka do kúta.
Rozprávali ste jej rozprávky?
Veľmi veľa. Keď bola malá, milovala leporelo o cvrčkovi a mravcovi. Jej otecko jej rozprávky vymýšľal. Lenka má dobrú pamäť, takže ho opravovala a musel po sebe do detailu presne opakovať.
Čo myslíte, že by vám dcéra mohla vyčítať?
No nech sa opováži!
Myslíte, že si rozumiete?
Absolútne. Ak si jeden deň nezatelefonujeme, tak už sme obe nervózne, či sa niečo nestalo.
Pomáhate jej nejako dodnes?
Je to moja najbližšia rodina. Snažím sa jej so všetkým pomôcť. Veľmi rada jej pomáham, v čom sa len dá.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Včera večer.
Herečka Lena Košická je bratislavská rodáčka, no väčšinu tvorivého života prežila v Košiciach, kam nasledovala manžela. S režisérom Miroslavom Košickým sa rozišli, keď mala Lenka trinásť rokov. V Košickom divadle hrala množstvo postáv. Momentálne žije v Ivánke pri Dunaji, kde si kúpila malý domček, pracuje v dabingu, učí herectvo na Cirkevnom konzervatóriu v Petržalke a s dcérou a zaťom Jankom Krónerom odpremiérovala v Divadle a-ha hru Sneh. V rozhlasovom štúdiu Košice už jedenásť rokov raz za dva týždne moderuje humoristickú reláciu Superšopa. Spoločnosť jej robí pes Filip a čierny kocúr Číčo, dar od Táne Radevy.
Lenka Košická
herečka,
dcéra Leny Košickej
Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Určite. V gymnaziálnych časoch som mala klasické puberťácke záujmy. Našťastie to prešlo dosť rýchlo.
V čom sa vám mama najviac páči?
Mama vždy bola pre mňa veľkým vzorom - ako človek aj herečka. Je najlepšia, najúžasnejšia mama. Je veľmi diplomatická, vždy si dokázala so všetkým taktne poradiť. Nechýba jej elegancia a šarm.
V akej postave vás obzvlášť zaujala?
Z detstva si pamätám najmä Krásnu Helenu, ktorú som videla asi stokrát. Muzikál Hrajú našu pieseň som tiež videla stokrát.
Aké vlastnosti ste zdedili po mame?
Čo sa týka povahy, som asi dosť pomiešaná. Otec je ten tvrdohlavý a mama zmierlivá. Po nej som zdedila to, že sa usilujem nevyvolávať konflikty a neriešiť veci v afekte.
V čom ste odlišné?
Sme veľmi podobné. Obe začneme držať diétu a obe sa na to vykašleme. Obe rady jeme, spíme. Máme rady ležérnu športovú eleganciu. Odlišná som najmä iným postojom k životu. Snažím sa byť trošku priebojnejšia.
Čo ste jej najčastejšie vyčítali?
Že ma viac neviedli k športu. Obaja rodičia boli ku mne veľmi benevolentní. Chodila som na milión krúžkov a všetky ma po čase prestali baviť. Dnes si myslím, že bolo treba pritvrdiť.
Ktorý šport máte osobitne rada?
Hrávala som volejbal a veľmi rada sledujem hokej.
Rozprávala vám rozprávky?
Mama ich čítala a otec vymýšľal. Pamätám si tento úryvok... "a keď sa svrček prebral z mdlôb, nekryl ho snehu biely hrob. Bol v teplej izbe mraveniska, na stole dobrôt plná miska..." - presne viem, ako to mama intonovala. Knižku mám odloženú a teším sa, ako raz z nej budem čítať Pavlínke.
Pomáha vám nejako dodnes?
Myslím si, že mi bude pomáhať, kým tu bude ona alebo ja. Je nenahraditeľná, stále je pre mňa najväčšia istota, ktorú mám.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Mala som šťastné detstvo. Chodievali sme na chalupu, do lesa, opekať, na výlety do prírody. Okrem toho sme sa občas my dve baby vybrali do mesta kúpiť - ako mama hovorievala - nejaké čiči-riči. V pouličných stánkoch sme si kúpili mašličky, gumičky, drobnôstky, potom sme zašli do cukrárne na zákusok.
Čím si myslíte, že by ste jej urobili radosť?
Keď som šťastná a spokojná, je aj ona. Kedysi som to nechápala. Už tomu rozumiem.
Viete o maminej prvej láske - kto to bol?
Neviem, či to bola jej prvá láska, no pred otcom mala jednu lásku - Vlada Bartoňa, ktorý teraz hrá v nitianskom divadle. Chodili spolu a viem, že mal motorku. (Smiech.)
Herečka Lenka Košická je druhou manželkou herca Janka Krónera. Majú 9-mesačnú dcéru Pavlínku. Narodila sa v Košiciach, v Bratislave vyštudovala bábkoherectvo na VŠMU. Už počas školy pracovala v dabingu, ktorý dodnes patrí medzi jej najväčšie aktivity. V Divadle a-ha hrá v dvoch inscenáciách - Krv od J. Steinbecka a Sneh od M.Feriancovej.
Autor: Barbora Laucká/ Foto: Peter Leginský
