SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky
HEREC JIŘÍ LÁBUS

Som mladý mládenec

Recesista, komik, šoumen, improvizátor. Pre deti Rumburak, pre dospelých jeden z bláznivého páru, čo sa na ČT možno dočká aj kúzelníka. Herec, ktorého meno je zárukou zábavy, však v divadle a filme dostáva ceny aj za ťažké charaktery.

Do Bratislavy prišiel s hrou Friedricha Dürrenmatta Play Strindberg. Pozícia otráveného manžela Chantal Poullain, ktorá hľadá pomoc u unaveného nápadníka Miroslava Etzlera - neveselý trojuholník niekde na severskom ostrove - ho po predstavení neodradila od rozhovoru. Jiří Lábus.

Často trápite svojich priateľov recesiou, vymýšľaním fórov... Trúfli ste si aj na Milana Lasicu, v ktorého divadle ste teraz hosťovali a ktorý vás v Prahe režíroval v predstavení Hlava Medúzy?
Na Milana nie. Keď sme skúšali, nebol na to čas, a ani mi to, vlastne, nezišlo na um... Ale z Mariána Labudu sme si vystrelili!
Ako?
S Oldom Kaiserom sme mu napísali ministerský list, že má za svoje doterajšie zásluhy odcestovať do Austrálie na svetový kongres hereckých asociácií ako výnimočný umelec česko-slovenského regiónu. List akože napísal náš minister kultúry Pavel Dostál po dohode so slovenským ministrom Milanom Kňažkom. Marián sa začal vážne pripravovať a vybavoval si aj herecké voľno. Nakoniec mu Kňažko prezradil, že sme list napísali my...
Ako zareagoval?
Veľmi sa smial a nadával nám. Takéto recesie sa oplatí robiť len ľuďom, ktorí majú zmysel pre humor. Nechceme nikomu ublížiť, skôr povzbudiť ľudí k opätovanej recesii...
Aj z vás si niekto vystretil tak, že na to nemôžete zabudnúť?
Občas si spomeniem na jedného kolegu, ktorý mi v čase hlbokej totality vyhotovil svadobné oznámenia, že si beriem za ženu Rusku, dcéru dôstojníka zo sovietskej vojenskej posádky z Mimoně. Poslal to všetkým mojim kamarátom a ľuďom ako napríklad Ewald Schorm. Samozrejme, začalo sa o mne hovoriť, že som vypočítavé prasa, a kým som to uviedol na pravú mieru, chvíľu to trvalo. No ale, čo sa dá robiť...
S Labudom ste sa nedávno objavili na ČT v novej televíznej komédii Slečná Černá, černá slečna, ktorá je nominovaná na cenu TyTy. Film je o troch starých mládencoch. Aj vy máte takú partiu?
Nemám. Ešte som asi mladý mládenec...
S Kaiserom ste nerozlučná dvojica. Vždy to tak bolo? Nikdy vás nerozdelila žena?
Nie. Máme súrodenecký vzťah. Kamarátim sa aj s jeho manželkou Naďou Konvalinkovou. Som ich rodinný priateľ. Ako hovorí Naďa, som alfa a omega ich manželstva.
Motto hry, s ktorou ste prišli do Bratislavy, znie: "Aj šťastné manželství je malér. Manželství vůbec je malér." Preto ste slobodný?
Manželstvo si vyžaduje veľkú múdrosť a toleranciu. Je to ťažký vzťah a zložitý záväzok. Záleží na inteligencii, či sa ľudia dokážu vzájomne rešpektovať. Nie je jednoduché žiť s iným človekom. Moji rodičia spolu vydržali celý život a aj keď mali obdobia, keď to medzi nimi prestávalo klapať, zo vzťahu neuhli a z jeho problémov neutiekli. Manželstvo je komplikovaná väzba.
Trúfnete si raz aj na sobáš?
Ak si niekto trúfne na manželstvo so mnou a ja to uznám za vhodné, tak áno. Je to však čím ďalej - z roka na rok, z minúty na minútu - ťažšie!
Vlastné deti nemáte, ale deti vás milujú. V čom to je?
Možno je to tým, že sa stále niečomu čudujem. Ako deti.
V rozprávkach hráte zloduchov, ktorých si však nemožno neobľúbiť. Najslávnejší je asi Rumburak. Ktorá bola vaša obľúbená postava v detstve?
Miloval som divadlo Spejbla a Hurvínka. Nikdy nezabudnem na zážitok, keď som videl prvýkrát bábkové divadlo! V šiestich rokoch som sa rozhodol, že to musím robiť tiež. Veľmi ma to motivovalo.
Vaša postava ministra v poslednej rozprávke Čert ví proč je antihrdina - stelesňuje všetky necnosti. Nebojíte sa, že stratíte detské sympatie?
Nič sa nedá robiť. Musím rýchlo zahrať nejakú inú úlohu, aby som si deti získal naspäť. Ako herec mám však radosť, že si môžem zahrať odlišné charaktery. Vždy a vo všetkom platí, že najlepšia je pestrosť.
Svoju cenu Thálie - pretížne ocenenie čekých divadelníkov - ste dostali za úlohu v hre Hlava medúzy. Myslíte, že aj vďaka režisérovi Lasicovi?
Z najväčšej časti práve vďaka nemu. Naviedol ma na rad úžasných vecí. Hlavu Medúzy režíroval už v bratislavskej Astorke, veľa o nej vedel a v Prahe ju dokázal urobiť po novom. Obdivoval som ho za to, že vytvoril dve úplne odlišné predstavenia. Nie je to typ režiséra, ktorý má mustru a v každom divadle inscenuje rovnako. Vychádza z potenciálu hercov. Je úžasný režisér, má neopakovateľný zmysel pre humor, je skvelý herec a autor. Skrátka, renesančný človek!
Aj vy ste autorom hier a improvizácií. Réžiu ste neskúšali?
To nie. Na scéne za seba prežívam obrovskú zodpovednosť. Keby som ju mal cítiť aj za ostatných, zbláznil by som sa!
Čo myslíte, prečo majú slovenskí režiséri ako Milan Lasica alebo Martin Huba taký úspech v Čechách?
Aj preto, že sú sami hercami. Neukazujú, akí sú režiséri, dokážu staviť na hercov. Réžia z predstavenia "nevyčumuje" - a o to viac vynikne.
V Čert ví proč, v Arabele, vo filme Všetci moji blízki a mnohých ďalších ste hrali so slovenskými hercami. Rozumejú vášmu humoru?
Na naše predstavenie do Štúdia L&S prišiel okrem Mariána Labudu aj kolega Ady Hajdu, ktorý veľmi dobre chápe môj humor. Strávili sme spolu mesiac nakrúcania v Nemecku a bezpečne viem, že rozumie nielen on mne, ale aj ja jemu.
Myslíte, že sa odlišuje slovenský a český humor?
Humor je len jeden, prípadne dva - dobrý a zlý, ak chcete, ale to už potom nie je humor. Buď sa páči, alebo nie. A slovenských hercov a komikov mám veľmi rád.
Ste majstrom improvizácie. S Oldřichom Kaiserom ste robili a robíte mnohé televízne a rozhlasové šou. Vaše programy sú vlastne komerčné. Nevadí vám takéto hodnotenie?
S tým sa nedá nič robiť. Asi sú naozaj komerčné, ale všetky veci, čo sme kedy robili, nás naozaj bavili. Ľudia, ktorí sú platení za to, že škatuľkujú a zaraďujú, môžu svoju prácu pokojne robiť ďalej.
O vás je známe, že máte veľmi bohatú knižnicu a ste vášnivý čitateľ. Čítate to, čo v nej už máte, alebo zháňate ďalšie knihy?
Večne dokupujem nové a nové! Domáci základ sa rozpína čoraz viac... Fascinuje ma, keď spisovateľ popíše stav, myšlienku, ktorú v hĺbke duše cítite, ale nedokážete ju konkrétne vysloviť, a on to pred vami odrazu "vybalí". Nádherný pocit.
Aká kniha vám v poslednom čase urobila radosť?
Nedávno som dočítal úchvatnú knihu Iana McEwana Pokánie. Teraz som v denníkoch filmára Pavla Juráčka. Je to strhujúce, aj keď surové čítanie. Juráček je drsný, ale taký bol aj jeho život. Jeho denník je nesmierne úprimný a krásne napísaný.
Písali ste si niekedy denník?
V prvej triede. Len strohé informácie. Pamätám sa, že raz som si poznamenal: 13. mája 1958, dnes sa nič nestalo. Odvtedy som denník nikdy nepísal. Ja radšej zabúdam, skôr uvažujem do budúcnosti.
Nerobilo vám niekedy problém, že tak rýchlo rozprávate?
Mne nie, ale ľuďom, ktorí ma počúvajú, určite.
Poznáte niekoho, kto vás v tom tromfol?
Rýchlejšie už rozprával len český herec Vladimír Hrubý. No, a Vladimír Menšík, samozrejme. Keď sme sa pri nejakom nakrúcaní zhovárali, bola to guľometná paľba.
Vo filmoch režiséra Vladimíra Michálka Amerika, Zapomenuté světlo a Babí léto hráte vážne postavy. Za úlohu strýčka Jakoba v Amerike ste dostali Českého leva napriek tomu, že samotný film nemal príliš priaznivé odozvy. Mali ste k Jacobovi nejaký zvláštny vzťah?
Podľa Franza Kafku sme v Ypsilonke urobili predstavenie, na ktoré sa Michálek chodil pozerať. Vtedy mu zišlo na um obsadiť ma do Ameriky. Kafka mi je veľmi blízky videním absurdity vo svete a totálnej, až grotesknej hrôzy. Veľmi sa mi páči jeho neobvyklý pohľad. Myslím, že v čase, keď písal, vôbec netušil, akú slávu raz dosiahne. Určite presiahol svoju dobu. Pocity, ktoré stvárnil vo svojich románoch, sú blízke práve našim súčasníkom.
Aj vy sa pohrávate s absurditou...
To áno, ale asi veselšie. Nie? Aj keď, aj Kafkova groteska býva naozaj smiešna.
Tvrdí sa, že komik je v podstate smutný človek. Vy ste zároveň aj vážny charakterový herec. Aký ste?
Nemyslím si, že som komikom. A ako každý normálny človek, mám veselšie a smutnejšie obdobia. Našťastie, nie som vyslovene depresívny typ. Dnes už každý, kto má hoci len malú chandru, vraví, že má depku. Ale to sa naozaj mýlia, depresia je už klinická záležitosť - veľmi závažné ochorenie. Je to niečo úplne iné.
Čo je väčšia drina - vyvolať smiech, alebo plač?
Vždy je dôležité urobiť s človekom niečo, aby nezostal chladným, aby sa nepozeral nezúčastnene. Musíme dosiahnuť, aby sa smial a bavil, alebo, aby ho to dojalo a citovo zobralo. Preto robím divadlo.
Babí léto bolo posledným filmom Brodského, ktorý bol slávny svojím čiernym humorom...
Bol mi v tom veľmi blízky.
Ani ten mu nezabránil v tom, aby odišiel zo sveta sám. Myslíte, že sa dá bez humoru prežiť život a v pokoji umrieť?
Bol by to strašne smutný život. Humor je vzácny dar. Nedá sa naučiť, so zmyslom preň sa človek musí narodiť. Všimnite si, napríklad, keď sa v rôznych časopisoch uverejňujú ankety, akých by chceli ženy partnerov - na jednom z prvých miest je podmienka, že muž by mal mať zmysel pre humor. V živote je vtip veľká posila, potom sa lepšie znáša. Život nie je veselý, prináša strašné veci... Narodíte sa, tešíte sa, zabávate ako ja, odrazu dostanete rozum, ale už medzitým zostarnete, potom začnú zomierať ľudia okolo vás a z toho ste smutný. Potom ste sám... A ja sa stále pýtam - prečo ten koniec musí byť taký strašný? Prečo by to nemohlo byť naopak? Najviac záleží na individuálnom prístupe k svetu. Sú úžasní starí ľudia, ktorí majú osemdesiat s duchom dvadsaťročného človeka, no a sú aj dvadsaťroční s duchom dôchodcov.
Vyslovili ste sa za obnovu tradičného Českého kráľovstva. "Touto výzvou vyjadrujeme svoje presvedčenie, že slobodná spoločnosť - ku ktorej sa hlásime - nie je založená na počítaní peňazí či volebných hlasov, ale je podstaty duchovnej, etickej, bez ktorej by ľudská spoločnosť bola tlejúcou skládkou odpadu a jej život by bol vymedzený rôznymi organickými či chemickými procesmi." Aj toto je recesia?
Bola to hra. Ale nebolo by to márne!

Skryť Vypnúť reklamu

Kto je to
Jiří Lábus (1950)
vyštudoval pražskú DAMU (1972) a odvtedy je členom divadla Studio Y v Prahe. Vo filme a televízii sa preslávil najmä ako komik, ale na divadelnom javisku stvárnil rad charakterových úloh. Je držiteľom viacerých ocenení. Divadelnej ceny Thálie za hlavnú mužskú postavu v hre Hlava Medúzy, ktorú v Prahe režíroval Milan Lasica. Filmovej ceny Český lev za vedľajšiu postavu strýka Jakoba vo filme Vladimíra Michálka Amerika, ceny Jaroslava Haška a Ceny televíznych divákov. Za postavu lekára v novom televíznom filme Petra Nikolaeva Slečna Černá, černá slečna je nominovaný na cenu TýTý. Masovú popularitu získal v dvojici s Oldřichom Kaiserom vďaka zábavným reláciám (Možno príde aj kúzelník, Ruská ruleta, Zemeguľa, v rozhlase nekonečný seriál Rodinka). Jeho najznámejšou televíznou úlohou je čarodejník Rumburak v seriáli Arabela.

Skryť Vypnúť reklamu

od stolíka v kaviarni
*V 9. triede mi chcela dať učiteľka matematiky štvorku. Bola to katastrofa, lebo by som sa nedostal na strednú školu ani na DAMU. A tak išla moja mama do školy, kľakla si pred učiteľkou na kolená a prosila ju: "Prosím vás, nedávajte mu štvorku, ten náš chlapec je úplne ľavý, nemôže ísť na učňovku!" Pani učiteľka mi po dlhom prehováraní známku opravila. No, a nedávno som v relácii Úsmevy, ktorú uvádza Jaromír Hanzlík, vyrozprával túto príhodu s tým, že vďaka pani učiteľke Hronovej som sa stal hercom. Po odvysielaní som mal v divadle telefonát. Pani učiteľka Hronová reláciu pozerala a ozvala sa. Pozval som ju do divadla, už bola na štyroch predstaveniach. Pri poslednom stretnutí povedala, že keď bola mladá, bola veľmi hlúpa, lebo si myslela, že matematika je všetko.
*Naďu Konvalinkovú som poznal skôr ako Oldu Kaisera, boli sme spolužiaci na DAMU. Hoci už toľko rokov žije s Oldom, stále je veľmi dôverčivá a zakaždým mu znovu naletí. Minule sme chceli ísť s Oldom do kina na hrôzostrašný horor Únik z hlbín. Naďa horory nenávidí, miluje romantické komédie. Opýtala sa, na aký film ideme a len sme na seba pozreli a už to bolo. Prezradili sme jej, že v hlavnej úlohe je Michele Pfeifferová. Naďa sa zaradovala, že uvidí nejaký ľúbostný príbeh a natešená išla s nami. V taxíku som začal spievať jednu z romantických melódií. Okamžite sa chytila, že ju pozná z rádia, že to je soundtrack z filmu. Po filme, keď sa uvádzačka v kine opýtala, ako sa jej to páčilo, len chabo a s nenávistným pohľadom na nás odpovedala, že sa sústredila skôr na technickú stránku veci.
*Mám chalupu na okraji Prahy, cestujem tam autobusom. Stále ma zdraví babka s barlami, vždy sa s nimi ku mne rozbehne, pristaví sa, porozpráva a pochváli ma, že som zhovorčivejší ako Jirka Krampol. Posledne však nezostala na zastávke, nastúpila so mnou do autobusu, vypytovala sa, kde vlastne tú chalupu mám, čo na nej robím a že si ju túži pozrieť. Odporoval som, že tam mám prácu, ale nedala sa odbiť. Že bude sedieť ako pena! Vyrazila mi dych. Ja, ktorý sa na scéne nenechá zaskočiť v žiadnej situácii, som nenašiel jediné slovo, ktorým by som ju dokázal odmietnuť... Potom mi prišlo na um tisíc možností, ako som mal zaimprovizovať - vystúpiť z autobusu, dostať srdcový záchvat, ale v tom okamihu mi nič nenapadlo. Naozaj sa tam so mnou na tých barlách došmochtala, a naozaj v záhrade ticho sedela ako pena s taškou na kolenách. Odrazu však chcela ísť na záchod a ja tam mám len latrínu. Cestou k nej spadla, vyvrtla si členok a mne neostalo iné ako utekať k susedom, čo majú auto, aby mi pomohli. To bola pekná hanba, vysvetľovať, čo vlastne robí u vás v záhrade nejaká neznáma stará žena, ktorej neviete ani meno.

Skryť Vypnúť reklamu


Filmografia
Zatykač na královnu (1973)
Noc oranžových ohňů (1974)
Hra o jablko (1976)
Zítra vstanu a opařím se čajem (1977)
Pan Tau (1978)
Blázni, vodníci a podvodníci (1979)
Buldoci a třeště (1981)
Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982)
Slunce, seno, jahody (1983)
Rumburak (1984)
Muj přítel d'Artagnan (1989)
Andělské oči (1994)
Amerika (1994)
Divoké pivo (1995)
Zapomenuté světlo (1996)
Spiklenci slasti (1996)
Lotrando a Zubejda (1997)
Když děda miloval Ritu Hayworthovou (1998)
Všichni moji blízcí (1999)
Eliška má ráda divočinu (1999)
Otesánek (2000)
Babí léto (2001)
Tmavomodrý svět (2001)
Čert ví proč (2003)

Televízne filmy a seriály
Slečna Černá, černá slečna (2002)
Sjezd abiturientu (2000)
Zdivočelá země (1997)
Život na zámku (1995)
Nesmrteľná teta (1993)
Arabela sa vracia (1990)
Bambinot (1984)
Návštevníci (1983)
Lucie, postrach ulice (1980)
Arabela (1979)
30 případu majora Zemana (1975)
Pan Tau (1969)

Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  2. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  3. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  4. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  5. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  6. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 538
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 719
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 021
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 981
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 139
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 611
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 718
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 705
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 580
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 199
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie nielen môže bolieť, ale možno sa pri čakaní naň nakaziť. Ilustračná fotografia.
Dobré ráno

Dobré ráno: Monika Jankovská sa chce dohodnúť s políciou

Štátna tajomníčka zrejme chce spolupracovať.

Podcast Dobré Ráno.
Minister obrany Jaroslav Naď.
Autorská strana Samuela Marca

Keď príde šialenec a všetko zmení (píše Samo Marec)

Čo všetko je možné, keď ľudia uveria, že možné je všetko.

Marcelo Bielsa.

Neprehliadnite tiež

Vo veku 86 rokov zomrela beatnická poetka Diane di Prima

Diane di Prima napísala štyri desiatky kníh a jej diela boli preložené do dvadsiatich jazykov.

Ilustračné foto.
Americký novinár a spisovateľ Michael Finkel.
Členky Zohry - prvého ženského orchestra v Afganistane.