Katka Knechtová. FOTO – SONY MUSIC BONTON
V ruke drží dlhý zoznam termínov na rozhovory, ktoré musí urobiť ešte tento deň. Pred tromi rokmi sa s Katarínou Knechtovou a prešovskou skupinou Peha len málokto chcel baviť. Dnes, rok po tom, čo získala hudobnú cenu Aurel za najlepší ženský spevácky výkon, robí nahrávacia spoločnosť poradovník. „Už ma to niekedy nebaví usmievať sa na každého novinára a hovoriť číz.“ A napodobňuje klasický kyslý úsmev.
V reštaurácii Slovenského rozhlasu hrá neidentifikovateľná hlasná hudba. Katarína Knechtová nie je tou vyzývavou mladou slečnou, ako ju prezentujú slovenské médiá, ani nerozpráva ako štyridsaťročná žena, ako sa o nej píše. Len má vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch pozoruhodne veľa za sebou.
S IMT Smile, kde spievala už ako pätnásťročná, vydala jeden album, s Pehou, ktorá sa v druhej polovici 90. rokov odtrhla od Táslerovcov, ďalšie tri. Ten posledný Experiment vyšiel v týchto dňoch. O skupine Peha sa hovorilo ako o slovenských The Cranberries, vďaka preexponovanému spevu ju prirovnávali k Dolores O‘ Riordan.
Nový album Pehy Experiment znie skôr ako albumy ostrovnej gitarovej scény. Na prvé počutie je tam cítiť U2, Travis, P. J. Harvey a po prvýkrát sa na albume Pehy objavujú elektronické zvuky.
„Keď to takto pôjde ďalej, skončíme pri čistej elektronike.“ A to by chcela? „Je to hudobný vývoj, my sa mu nebránime. Ale neviem, kam nás hudba zaveje,“ dodáva Katarína. Vie však, že v Experimente spieva oveľa lepšie. Netlačí hlas do krkolomných polôh, ale drží sa späť, v prospech pesničiek. „Aj toto je vývoj. Krása hlasu vyplýva z toho, že je neobmedzený. Na rozdiel od nástrojov si s ním môžeš robiť, čo chceš. Teraz som sa snažila, aby text a melódia dávali celok. Nebolo to iba o tom, že som sa krotila.“
Na prvý pokus to nebolo zlé, nabudúce sa určite zlepším, spieva v refréne slová Vlada Krausza v skladbe Experiment, asi v najzrelšej piesni jedenásťpesničkového albumu. Text kežmarského textára, ktorý píše aj pre Ivana Táslera, trafil jej osobný svet, s vrcholmi, pádmi a obavami, že už nikdy nevymyslí novú pieseň. „Mávam niekedy hrozné depky, ale nikto z môjho okolia mi neverí,“ vysvetľuje Katarína. Album Experiment je však na svete a to znamená, že práve prežíva dobré obdobie.
Spoluprácu Knechtová - Krausz by sme mohli nazvať virtuálnym manželstvom, v ktorom - ak je také niečo možné - sa mužská polovička snaží porozumieť ženskej. „Dlho sme sa zhovárali a vysvetľovali si každé slovo. Vladovi trvalo veľmi dlho, kým pochopil, čo som od neho chcela. Pochopiť mňa ako ženu, to bol ešte väčší problém.“
Knechtová chce, aby ľudia rozumeli tomu, čo spieva. Lenže v očistcoch a pokániach vo väčšine Krauszových textov je predsa len priveľa klišé. Mladá speváčka sa v tom experimente napokon stráca.
Prečo si teda nepíše texty sama? „Lebo moje slová sú zrozumiteľné iba mne. Volala som už Vladovi, nech mi povie, ako sa píšu texty, že mu už nezavolám,“ smeje sa Katarína.
