Bratislavu zajtra čaká Veľký tanečný dom s autentickým a zemitým folklórom zo Slovenska, Maďarska a RumunskaKto zahrá do tanca?
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Fonó Folk Band. FOTO - DRAGÚNI
Szászcsávás Band - svetoznáma cigánska skupina z Rumunska hrala aj americkému prezidentovi. Spolu fungujú už 36 rokov, jej repertoár tvoria rumunské, maďarské a cigánske piesne. Okrem toho všetci členovia skupiny sú aj vynikajúcimi tanečníkmi.
Fonó Folk Band - maďarská skupina zaoberajúca sa inštrumentálnou a vokálnou hudbou vychádzajúcou z tradície ľudí Karpatskej oblasti.
Muzička - mladí slovenskí hudobníci, ktorí hrajú zemitú verziu folklóru. Muzička čerpá z autentických nahrávok ľudových skladieb a ich štýlovú čistotu sa snaží zachovať aj vo svojich skladbách.
Banda - nová slovenská skupina, hrajúca v štýle etno a world music, ktorá nanovo interpretuje tradičné ľudové piesne zo stredoeurópskeho regiónu.
Ľh Samka Smetanu - predstaviteľ autentického vnímania folklórnej hudby, častý hosť tanečných domov.
Žiarislav a Bytosti - zoskupenie okolo Miroslava Švického, ktoré sa venuje slovanským hudobno-tanečným nápevom. (peb)
V petržalskom Zrkadlovom háji sa zajtra uskutoční veľká tancovačka, na ktorej zahrajú autentické folklórne skupiny zo Slovenska, Maďarska a Rumunska. Akcia sa volá Veľký tanečný dom, organizuje ju spolok Dragúni v spolupráci s bratislavským V-Klubom. Obe zoskupenia už niekoľko mesiacov ponúkajú tanečné domy, na ktorých má mestské publikum možnosť zoznámiť sa s tradičnou slovenskou a stredoeurópskou kultúrou. Dragúni sa inšpirovali tanečnými domami, ktoré v Maďarsku fungujú od sedemdesiatych rokov a dnes sú masovým hnutím.
Maďarský Megatanečný dom pripomína priemyselný veľtrh. Pod ozrutnými stropmi niekoľkých výstavných hál sa mrvia ľudia medzi stánkami s ľudovým oblečením, jedna vedľa druhej prebiehajú tanečné školy: čardáš a zase čardáš. Našinec uniká do bufetu s terasou, kam sa utiahlo aj zopár muzikantov v klobúčkoch. Komorný priestor pivného bufetu pomáha zahnať čudný pocit z folklóru v priemyselnej hale.
Zajtra vypukne akcia s názvom Veľký tanečný dom aj v Bratislave. Láka na slávne kapely, chce spropagovať muziku a tance, ktoré ľudia zo slovenských miest nepoznajú, a keď, tak odmietajú. Slovenský Megadom ale našťastie asi nebude až tak mega: odohrá sa v kultúrnom priestore Zrkadlový háj. Predchádzali mu malé tanečné zábavy, kde učili pohybuchtivých mešťanov krokom a radostiam tanečnej veselice.
Na slovenskom folklórnom tanci spočíva zdedený biľag. Megalomanská komunistická ideológia zneužila to, čo vytvorili anonymní hudobníci a spravila si z neho nástroj propagandy.
Slováci si začali pliesť folklór - šťavu, čo presakuje z každej pospolitosti bez ohľadu na spôsob života, a folklorizmus, jeho umelú, často falošne idealizovanú odrodu. Dnes si tak radšej s pôžitkom pustíme srbské či islandské etno a zatancujeme španielsku salsu.
„Vždy sme sa akosi hanbili za krpce. Ale takí sme, a dedinský folklór je jedným z identifikačných znakov tejto kultúry. Prijmime to - inak sa rozplynieme,“ hovorí Stanislav Dúžek z Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied.
Malé regionálne tanečné domy majú potenciál nás zbaviť zbytočného komplexu z krpcov či povlaku megalomanského režimu. Ak sa uchytia, náhodný návštevník možno uvidí tanec - organizmus: ženu tancujúcu čardáš tak, ako žije svoj život teraz, a nie pred dvesto rokmi, teda po boku svojho partnera namiesto v úzadí. Pubertiakov, čo tušia, že pohupovanie na hausovej tancovačke nie je nič nové. Manažéra, ktorý vyskakuje valašský skok.
„Veď tanec je vrstvenie. Keď bol kedysi v móde letkis, vnikol na naše ľudové svadobné veselice pod celkom iným menom. Existuje tanec sotiška - ale to je predsa scotish - tanec zo škótska. Ľudia tanec neklasifikujú - oni ho pozorujú, a keď sa im zapáči - jednoducho ho užívajú,“ dodáva Stanislav Dúžek.
