Historický veľkofilm Hrdina rozpráva príbeh o láske, žiarlivosti, vernosti a zrade, ktorý sa odohráva v starej Číne. Jeho aktéri zvládajú tradičné bojové umenie, ktorému moderná technológia dáva tanečnú eleganciu. FOTO – HCE
Jedno z veľkých privilégií filmových kritikov – okrem toho, že kým sa normálni pracujúci netrpezlivo mrvia na svojich kancelárskych stoličkách, kritik pokukáva po hodinkách v kine – spočíva v možnosti spoznať cudzie kultúry. To sa síce v praxi väčšinou končí tým, že človek si láme hlavu, či ten, alebo onen roh na Manhattane naposledy videl vo Woody Allenovi alebo Spikovi Leem. Ale z času na čas dorazí do Európy aj film z Číny a niekedy dokonca aj sám režisér. V Českej republike mal premiéru včera, na Slovensko príde o pár týždňov neskôr.
Žang Jimu (vľavo) a Žang Žiji. FOTO – ČTK
Film Hrdina sa vracia do starej Číny, rozdelenej na sedem kráľovstiev bojujúcich o nadvládu. Jeden z kráľov sa usiluje o zjednotenie ríše. Tyran či štátnik? O to sa bijú sprisahanci, ktorí chcú cisára zavraždiť. Služba, láska, česť, to sú opory legendy z 3. storočia pred naším letopočtom. Vtedy sa zrodil spis Umenie boja, dodnes vraj biblia každého ázijského vojaka, ale tiež nové filozofie – konfuciánstvo a taoizmus – aj umelecké diela.
Štandardný formulár 3a
„Váš film vraj nedostal od vašej vlády vývozné povolenie? Ako to, že v Európe predsa len beží?“ znela otázka jednému režisérovi v polovici deväťdesiatych rokov. Tlmočník, režisérov krajan, ktorý pricestoval s ním, otázku preložil, aj keď mu na to stačilo len zopár slabík. Že by sa pritom dohodli na skrátených formuláciách pri otázkach, ktoré sa dali čakať? Stačilo, že tlmočník povedal „povolenie“? Režisérova odpoveď bola rovnako stručná. Znelo to, ako keby povedal niečo ako „štandardný formulár 3a“. Z úst média však zaznelo: „Čínska vláda veľkoryso podporuje filmových umelcov a teší sa, že občan Číny bol poctený pozvaním na tento festival.“
Človek aspoň chápe, prečo politici potrebujú desaťročia, aby sa dohovorili. Tentoraz boli ochotní poskytnúť rozhovor traja: režisér filmu Hero Žang Jimu a jeho hlavní predstavitelia Jet Li a Žang Žiji. Tri samostatné rozhovory mi umožnili techniku známu z kriminálok: všetkým trom som položil rovnaké otázky. Z rozdielov, ktoré medzi nimi budú, si urobím rozdiel. Začal som jemne.
„Slečna Žang, ako sa zmenil váš život, odkedy ste sa stali známou filmom Tiger a Drak?“
„Veľmi sa nezmenil. Ďalej žijem s rodičmi v Pekingu.“ To bude zjavne pravda. Hollywoodska hviezdička by skôr priznala, že si obhrýza nechty, ako to, že stále trčí v rodičovskom hniezde.
„Pán Li, stretli sme vás v džogingovej súprave. Už máte za sebou bojové cviky?“ „Nie, ešte včera som nakrúcal vo Francúzsku, zajtra sa vraciam na ďalší deň action.“ Úplne presvedčivé.
„Pán Žang, váš film Hero je o historickom hrdinovi. Akým hrdinom sa Čína klania dnes?“ „Futbalistom a populárnym spevákom.“ To je také prozaické, že to musí byť pravda. Mimochodom, pán Žang nie je príbuzným slečny Žang.
V línii strany
„Pán Žang, zlé jazyky tvrdia, že váš film Hero je v línii čínskej komunistickej strany. Čo na to hovoríte? „Vláda s týmto filmom nemá nič spoločné. Je financovaný zo súkromných zdrojov.“
Aha. Tak znovu: „Pán Li, je váš film lojálny k čínskemu systému?“ „Nie som informovaný o tom, že by nejaká vláda investovala do tohto filmu.“ To už vieme. Ešte posledný pokus. „Slečna Žang, myslíte si, že váš film podporuje dnešnú čínsku vládu?“ „Chcela by som niečo uviesť na správnu mieru: môj prvý film bola dráma. Až potom prišli Tiger a Drak, Rušná hodina 2 a potom Hero. Dúfam, že na mne nezostane nálepka akčnej herečky.“
Autor: HANNS-GEORG RODEK
