Čitatelia milujú dlhodobé vzťahy. Série kníh, ktoré spája jeden alebo viacerí hlavní hrdinovia, sú pre nich dôverne známym paralelným vesmírom. Tam prežívajú dobrodružstvá, určitým spôsobom ritualizované a o to viac obľúbené, o čo presnejšie vedia, čo ich v každom dieli čaká. Mnohí autori vytvorili kultových detektívov a ich pomocníkov podľa tohto vzorca. Sherlock Holmes, Nero Wolfe, Phil Marlowe sú klasickými príkladmi. Iní majstri zasa oživili špiónov, hovorme rovno o tom najväčšom z nich, agentovi 007 Jamesovi Bondovi, ktorý neochvejne a brutálne chráni záujmy jej veličenstva a zvyškov britského impéria. Ešte viac príbehov než o ňom však vzniklo o mužovi, ktorý je vynikajúcim reštaurátorom starých obrazov. Okrem toho sa dokáže veľmi nenápadne pohybovať v teréne a zabíjať teroristov a iných záškodníkov mimoriadne presnou streľbou. Volá sa Gabriel Allon a pracuje pre Inštitút, ktorý je v reálnom svete známy pod menom Mosad.
Začiatok na olympiáde
Spisovateľ Daniel Silva napísal prvú knihu o Allonovi v roku 2000 (The Kill Artist – Umenie zabíjať), a vôbec nemal v pláne položiť ňou základy série. Vytvoril postavu mladého muža, ktorý sa narodil v Izraeli rodičom preživším holokaust. Obaja boli pôvodom nemeckí Židia, Allon preto plynulo hovorí touto rečou, okrem toho aj po anglicky, francúzsky, taliansky, samozrejme, po hebrejsky a pomerne slušne aj po arabsky a španielsky. Zdá sa to priveľa, ale byť polyglotom na rázcestí kultúr nie je nič nepravdepodobné.
Od starého otca, slávneho maliara, ktorý zahynul v koncentračnom tábore, cez matku, ktorá prežila, sa na syna preniesol výtvarný talent. To, že má aj iné danosti, zaregistroval Ari Šamron, riaditeľ Inštitútu a hľadač talentov vhodných na plnenie špeciálnych úloh. Študent výtvarného umenia Allon sa neochotne stáva súčasťou obranného kolosu svojej vlasti. Premiérka Golda Meirová v roku 1972 rozhodla, že všetci teroristi, ktorí zapríčinili smrť izraelských športovcov a trénerov na mníchovských olympijských hrách, musia na výstrahu zomrieť. Gabriel Allon strávi tri roky života naháňaním a eliminovaním príslušníkov hnutia Čierny september. Odtiaľ už niet cesty späť k maliarskej kariére. Namiesto toho odchádza žiť do zastrčeného kúta Cornwallu pod falošným menom a stáva sa špičkovým reštaurátorom obrazov. Ari Šamron si ho tam, samozrejme, nájde. Svet sa totiž nestáva bezpečnejším miestom, formy teroru a nebezpečenstva pre západnú civilizáciu sa neustále menia. Allon to pozná na vlastnej koži, keď nálož umiestnená pod jeho autom zabije jeho malého syna a fyzicky a psychicky zničí jeho prvú manželku. Gabriel Allon nakoniec nemá inú možnosť ako súhlasiť, že bude brániť krajinu, v ktorej sa narodil.
Precízny kontext
Knihy o ňom pribúdajú so železnou pravidelnosťou, každé leto sa objaví originál v angličtine a pomerne rýchlo nasleduje preklad aj do slovenčiny. Preto je teraz k dispozícii zväzok číslo sedemnásť s názvom Dom špiónov. Špecifikom kníh o Allonovi je precízne vypracovanie pozadia príbehov a reálne udalosti, ktoré sme v priebehu týchto rokov prežili. Či to bol pád dvojičiek, vzostup a útlm al-Káidy, vojny v Iraku a Afganistane, teraz aj v Sýrii, hry ďalších tajných služieb v Európe, USA či v Rusku, až po súčasnosť, keď ISIL najprv ovládol územie na rozhraní niekoľkých štátov, aby z neho bol v súčasnosti vyháňaný. Toto všetko sa podáva z uhla pohľadu izraelských agentov, ktorí operujú prakticky po celej zemeguli, všade tam, kde sa vynorí najnovšia hlava hydry, kde hrozí alebo aj sa uskutoční závažný teroristický útok. Autor Daniel Silva dokáže pomerne nemilosrdne vytiahnuť na svetlo skryté strachy informovaného a sčítaného človeka dneška. Tým, ako sa posledné knihy série dostali do najaktuálnejšej súčasnosti, má čitateľ často pocit akéhosi prízračného sterea, keď veci, o ktorých ako o fikcii číta v románe, sa k nemu dostávajú zároveň z televízneho spravodajstva. Silva sa stáva akýmsi prorokom zlých správ a málokedy sa mýli.
Na čele Inštitútu
Zatiaľ posledný román sa nazýva Dom špiónov. Gabriel Allon, nový šéf Inštitútu, teda vo funkcii, ktorú roky odmietal, je na čele celosvetového pátrania po unikajúcom prízraku, Saladinovi. Tento Iračan bol vysokým dôstojníkom v rozprášenej armáde Saddáma Husajna. Je hlavou extrémne dobre utajenej siete bojovníkov ISIL, ktorí šíria hrôzu medzi obyvateľmi USA a Európy bezohľadnými a krvavými atentátmi v husto obývaných srdciach metropol. Treba podotknúť, že hoci je možné každé dobrodružstvo Gabriela Allona a jeho tímu čítať samostatne, Dom špiónov plynulo nadväzuje na predchádzajúci zväzok Čierna vdova. Tam sa Saladin objavil prvý raz, aby zosnoval zničujúci útok na hlavné mesto Spojených štátov. Dopodrobna je tam popísaný spôsob, ako ISIL regrutuje mladé a zraniteľné ženy do svojich radov, ako ich nemilosrdne využíva a robí z nich živé bomby. V Dome špiónov sa objaví veľa vedľajších postáv, ktoré vystupovali v predchádzajúcich dobrodružstvách. Šéfovia americkej, francúzskej a britskej tajnej služby, anglický zabijak, ktorý bol v jednej z kníh Allonovým súperom, aby prešiel metamorfózou v knihe Anglický špión. To, že pre čitateľov, ktorí nesledujú celú sériu, bolo nutné aspoň narýchlo načrtnúť genézu toho, ako a prečo sa do rozprávania dostali, pôsobilo ako spomaľovač. Ale pri tempe diania v Silvových knihách to neznamená nudu, naopak.
Gabriel Allon do kín
Daniel Silva vo viacerých rozhovoroch povedal, že žije v dvoch paralelných svetoch. Jeden z nich je ten skutočný, o ktorý sa delí s manželkou a dnes už dospelými dvojčatami. Druhý je svet izraelskej tajnej služby, realita zmiešaná s fantáziou, kde trávi minimálne osem hodín denne. Na knihách to vidieť, jednotlivé charaktery sú psychologicky dopodrobna vykreslené, ich motivácia je uveriteľná, to, prečo sa v love na teroristov menia na neľútostných dravcov, je zrejmé. Sú to obyvatelia krajiny, ktorá si nemôže dovoliť prehrať žiadnu vojnu. Rozhodne majú aj pocit, že bojujú za civilizovaný svet. Silva je dokonale oboznámený s dianím na Blízkom východe. Predtým, než sa stal spisovateľom, pôsobil v oblasti ako spravodajca pre satelitnú televíznu stanicu CNN. Kým napríklad v Čiernej vdove má kalifát ISIL ešte obsadené reálne územia v Sýrii a Iraku, v knihe Dom špiónov je už situácia zmenená, operatívci a riadiaci dôstojníci tohto hnutia utekajú do krajín, kde sa môžu spoľahnúť na ochranu. Tak sa Allonov tím dostane tentoraz v pätách Saladinovi až do Maroka, medzi veľkoobchodníkov s drogami. Skutočný kalifát sa mení v súčasnosti na virtuálny, verbovanie samovražedných atentátnikov prebieha na sociálnych sieťach, ciele sa presúvajú tam, kde to obyvateľov Európy bolí najviac. Nad hlavami európskych tajných služieb sa zbiehajú mračná. Osamelí vlci totiž môžu v batohu niesť aj špinavú bombu, ktorá môže na dlhý čas rádioaktivitou zamoriť rozsiahlu oblasť a môže stáť veľa životov. A presne o to v poslednej Silvovej knihe ide.
Zaujímavá je pomerne čerstvá informácia, že Silva konečne predal práva na natočenie seriálu podľa svojich kníh štúdiu MGM. Títo sú napríklad producentmi seriálov ako Fargo, Príbeh slúžky či spolupracujú na sérii filmov s Jamesom Bondom. Nepochybne sa tak príbeh anjela pomsty Gabriela Allona dostane k veľkým masám ľudí, ktorí sa na dianie vo svete budú môcť pozrieť izraelskými očami. To bude pre mnohých pomerne neobvyklý uhol pohľadu. Dovtedy majú k dispozícii 17 kníh, ak by chceli obrazovku sledovať pripravení.
Daniel Silva: Dom špiónov (séria o Gabrielovi Allonovi, preklad Alena Redlingerová, Slovenský spisovateľ 2017)
