Utorok, 25. september, 2018
O KNIHÁCH

O súdruhovi, ktorý pochoval jar

Biľak je pre niekoľko generácií iným menom pre zradu, falošnosť a neschopnosť maskovanú mocenským postavením.

Peter Jašek: Vasil Biľak. Zradca alebo kolaborant? (Marenčin PT 2017)

Na trhu biografií slovenských osobností už dlhodobo vládne kríza. Buď na ňom nič nie je, alebo ho príležitostne ovládnu ideológovia, ktorí rozprávaním o konkrétnej osobnosti, sledujú vlastné záujmy. Bez ohľadu na fakty a súvislosti.

„Zaľudštenie“ slovenských dejín

Mladý historik z Ústavu pamäti národa Peter Jašek to pri Biľakovi skúsil inak, hoci si nevybral práve najsympatickejšiu postavu z moderných slovenských dejín. Biľak je pre niekoľko generácií iným menom pre zradu, falošnosť a neschopnosť maskovanú mocenským postavením.

Vek autora je v tomto prípade zárukou, že o tomto antihrdinovi bude písať bez „krvavých očí“, realisticky a spravodlivo. Taký štýl kritického skúmania si zaslúži každý. Nie pre zásluhy, ale v záujme čitateľa.

V marxistickej historiografii sa o osobnostiach nepatrilo písať. Dejiny predsa netvorili jedinci, ale masy. Dôležitejší bol zápas spoločenských tried. Okrem toho venovať sa konkrétnej osobnosti z mocenskej elity bolo riskantné. Ten, ktorý bol v jeden deň vyhlásený za hrdinu, sa mohol už na druhý deň dostať na zoznam zakázaných mien alebo rovno do väzenskej cely.

No ad for you

Biľak sa publikovaniu svojho životného príbehu nebránil. Ešte v roku 1988 vychádzali v československej tlači úryvky z memoárov Míľniky môjho života. Začiatkom deväťdesiatych rokov vyšla neautorizovaná verzia Biľakových spomienok a pred niekoľkými rokmi vyšli doplnené spomienky pod názvom Až po mé smrti. Médiami sa následne prehnala správa, že na žiadosť rodiny bola kniha stiahnutá z distribúcie.

Jašek sa touto knihou o Vasilovi Biľakovi pridáva k úsiliu o „zaľudštenie“ slovenských dejín. V prípade Biľaka triafa veľmi presne. Hoci karierný súdruh už zomrel, spomienka na neho dokáže ešte aj dnes rozdeliť spoločnosť a rozvíriť polemiky. Niekedy stačí pamätná tabuľa, vraj, slávnemu rodákovi.

Okrem toho „osmičkový“ rok, v ktorom sa bude častejšie rozprávať o roku 1968, je ďalším dôvodom zaujímať sa o Biľakov kritický životopis.

No ad for you
Peter Jašek: Vasil Biľak. Zradca alebo kolaborant? (Marenčin PT 2017)

Profesionálny zradca

Je logické, že práve obdobiu pražskej jari a následnej okupácie vojskami Varšavskej zmluvy venuje autor v Biľakovom životopise najväčší priestor. Detstvo v Krajnej Bystrej pri Svidníku a Biľakove učňovské roky v Hradci Králové a potom v Bratislave prebehli pomerne rýchlo.

Táto etapa Biľakovho života je dôležitá, lebo v nej sa formovali jeho komunistické postoje v začiatkoch motivované sociálnym idealizmom.

Po roku 1948 sa Biľak z idealistu rýchlo zmenil na karierného aparátnika, ktorý vždy pochopil, kde ho režim potrebuje. Priania strany boli preňho rozkazom. Frázy režimu sa naučil so zaujatosťou a vďaka tejto schopnosti prežil všetky mocenské boje vnútri komunistickej strany. Odmietal sa zaradiť k porazeným.

Pri Dubčekovom nástupe musel Biľak veľmi pozorne hľadať pre seba cestičku, vďaka ktorej správne vytuší víťazných hráčov, pridá sa k nim, a tak zostane nad vodou. Na palube lietadla z Moskvy sa Biľak definitívne zaradil do dogmatického prúdu KSČ a sovietskych súdruhov označil za „najdrahších bratov“. Znovu v predstihu pochopil, kto je režisérom a z akého okruhu budú obete.

Po príchode bratskej pomoci Biľak sám podal vysvetlenie svojej zrady: „Ak je zradou láska k tejto prvej socialistickej krajine, úcta k ľudu Sovietskeho zväzu, snaha nezhoršovať vzťahy, ale čo najskôr prekonať nedorozumenia, tak sa k takejto zrade prihlasujem.“

Biľakov život je príbehom profesionálneho karieristu. Ak by nebol komunistom, našiel by iné praktické spôsoby ako ísť nahor. Tieto životné scenáre sú nezávislé od národov a politiky.

Najhoršie je, že dôsledky Biľakovej zrady znášali aj tí, ktorí s ňou nechceli mať nič spoločné.

No ad for you