Utorok, 20. november, 2018
O KNIHÁCH

Krutý rok – ale významný

Jednoduchý názov knihy 1947 na prvý pohľad naznačuje, že ide o záznam jedného roku v živote ľudstva

Elisabeth Åsbrink: 1947 (Prekl. Simona Jánošková, Absynt 2018) (Zdroj: Archív SME)

Ak ste čítali knihy Keitha Lowa Krutý kontinent alebo Strach a sloboda (Ako nás zmenila druhá svetová vojna), zrejme vás nezaskočí v knihe 1947 od švédskej novinárky a spisovateľky Elisabeth Åsbrinkovej, že povojnové roky neboli len o radosti zo skončenia najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách – ale často boli iba miernejším pokračovaním vojnových krutostí (neraz aj s rovnakými obeťami). Inak povedané, „niečo medzi už-nie-je-vojna a mierom. Obrovský chaos.“
Jednoduchý názov knihy 1947 na prvý pohľad naznačuje, že ide o záznam jedného roku v živote ľudstva – zrejme inšpirovaný aj knihou Georgea Orwella 1984, ktorej písaniu na škótskom ostrove Jura sa autorka takisto venuje - a vďaka precíznej príprave autorky, preštudovaniu množstva dobových materiálov i literatúry o povojnovom období, stávame sa čitateľmi mimoriadne vrstevnatého a komplexného obrazu sveta.

Elisabeth Åsbrink: 1947 (Prekl. Simona Jánošková, Absynt 2018) (zdroj: Archív SME)

Poznať súčasnosť je výhodné
Výhodou autorky je, že pozná roky po tom 1947. a vie, že často nenápadné signály mali v sebe potenciál prerásť do významného fenoménu – ako napríklad v prípade Moslimského bratstva. Autorka nás privádza ku komplikovanému zrodu viacerých štátov (Izrael, India, Pakistan, Bangladéš...) a sprevádza okolnosťami a rozhodnutiami, ktoré tieto udalosti spôsobili. V oboch spomínaných prípadoch si všíma najmä zlyhania britskej diplomacie – a v rozhovore pre denník SME spomína jeden mimoriadne dôležitý týždeň z roka 1947: „Musím spomenúť jeden februárový týždeň, o ktorom by som mohla napísať samostatnú knihu. V utorok osemnásteho februára Británia vyhlásila, že už nechce Palestínu. Povedali OSN: vezmite si ju a robte s ňou, čo chcete. To odštartovalo proces, ktorý sa skončil vznikom Izraela. Vo štvrtok v ten istý týždeň Británia vyhlásila, že India bude nezávislá. Poverili touto úlohou lorda Mountbattona a nezhostil sa jej práve úspešne. Sám to opísal slovami ‚posral som to‘. A je to pravda.“
Iste, našinec nemusí byť práve stúpencom alternatívnej histórie, ale tieto dve z najdôležitejších kľúčových oblastí svetového napätia sa mohli skončiť aj horšie – lebo nielen cesta je dôležitá. Niekedy ostať na mieste prináša ešte viac utrpenia, ako sa vydať na tŕnistú výpravu do neznáma.
Autorkin výber udalostí a osobností je síce subjektívny, zoradený chronologicky podľa mesiacov a miesta udalosti, dá sa však konštatovať, že zaznamenala zrejme všetky rozhodujúce udalosti tohto povojnového roku - aj keď kverulant by sa zrejme pozastavil nad tým, či boli romanca Simone de Beauvoir alebo začiatky Christiana Diora takými významnými udalosťami, aby rozsahom zatienili viaceré dôležité akty (najmä zo vznikajúceho ostbloku, ktorý nás zaujíma predsa len najviac a má v knihe 1947 dosť submisívne zastúpenie). Nezabudla však na vznik najznámejšieho sovietskeho výrobku – útočnej pušky AK-47 (kalašnikov). Pre čitateľa z tohto regiónu je, samozrejme, dôležité poznať aj tragiku Marshallovho plánu u nás či stretnutie komunistických pohlavárov v poľskej Szklarskej Porube, ktoré tak drsne dopadlo na Československo vo februári 1948.
Napriek istým výhradám k autorkinmu záberu a prioritám sa dá vcelku súhlasiť s hodnoteniami knihy, podľa ktorých poznanie začiatkov historických procesov, inštitúcií či štátov nám pomáha lepšie pochopiť aj našu prítomnosť.