Streda, 26. september, 2018
O KNIHÁCH

Zošitý svetoobčan z Bagdadu

Konštatovanie, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami, nie je žiadna novinka

Ahmed Saadawi: Frankenstein in Baghdad (anglický preklad Jonathan Wright, Oneworld Publications 2018) (Zdroj: Archív SME)

Konštatovanie, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami, nie je žiadna novinka. Tak ako nie je nové meno Frankenstein. Mladá Mary Shelley vymyslela svojho ambiciózneho vynálezcu a jeho oživený výtvor pred dvesto rokmi.
Teraz sme však v Bagdade roku 2005 a všetko je inak. Režim Saddáma Husajna padol, mestom sa presúvajú americkí vojaci. Nová vláda s nimi spolupracuje, ale mnoho iných má na prítomnosť cudzích vojsk veľmi negatívny názor. Diktátor, ktorý železným zovretím držal všetky muchy v jednom mechu, odvisol a všetky sekty, kmene, odnože, milície, blázni, fanatici, patrioti aj kolaboranti vyskákali von a pustili sa jeden do druhého. Bagdad sa premenil na veľké bojisko, kde si rivalizujúce skupiny vymieňajú pozdravy dávkami zo samopalov a samovražední atentátnici sa odpaľujú na všetkých možných aj nemožných miestach. Smrť je všade rovnako ako kúsky tiel obetí výbuchov. Človeku, ktorý ráno opúšťa svoj domov, nezostáva nič iné, ako trénovať pozitívne myslenie. Nemôže vedieť, či sa živý dožije večera.
Hadiho panák
V jednej zo starých štvrtí mesta žije starinár Hadi, známy pijan a vykladač zábavných príbehov. Spoločníka mu zabila bomba, pochovať prakticky nebolo čo. Hadi dostal nápad a začal zbierať kúsky tiel a zošívať ich dohromady ako handrového panáka. Odôvodnil si to tým, že ak dodá na patológiu celého človeka, budú s ním musieť zaobchádzať slušne a poriadne ho pochovať. Už mu chýba len nos, ale aj ten sa mu podarí nájsť niekde na ulici. Usilovnému zošívačovi však skríži plány nepokojný duch. Strážca hotela Hasib má tú smolu, že ho sudánsky samovražedný atentátnik spolu so sebou, bombou a autom roztrhá na také drobné kúsky, že z neho zostanú len topánky. Rozpačitý duch bez tela sa zájde poradiť na cintorín, kde sa od kolegov umrlcov dozvie, že si má čím rýchlejšie nájsť vhodný telesný obal. Pri pátraní narazí na panáka zošitého z rôznych kúskov ľudského mäsa a frankensteinovský mýtus môže ožiť.
Hadiho „Whatsitsname“ („Akosatovolá“) opúšťa svojho tvorcu. Ocitne sa u susedy, starej kresťanskej vdovy menom Elishva. Tá už dvadsať rokov čaká, že sa z armády vráti jej násilím odvedený syn Daniel. Stará vdova, ktorej dcéry dávno z irackého blázinca emigrovali, má len vypĺznutú mačku a obrázok svätého Juraja s drakom, ktorý sa s ňou rozpráva a káže jej byť trpezlivou. Keď jej na prahu zastane kvapkajúca zahnívajúca obluda, babka dospeje k názoru, že svätec vyslyšal jej modlitby a syn sa vrátil. A tak sa monštrum dostane k menu aj oblečeniu chlapca Daniela, ktorý je už dávno mŕtvy.

No ad for you

Pohľad dovnútra Bagdadu
Iracký spisovateľ Ahmed Saadawi nenapísal žiadny šestákový horor, aj keď sa to z opísaného môže zdať. Použil frankensteinovskú metaforu, aby tým priblížil, ako môže dopadnúť úmysel, ktorý chcel byť dobrým. S veľkou istotou sa pohybuje v mnohých časopriestorových rovinách svojho príbehu. Hodnoverne dokáže vykresliť obyvateľov starej štvrte, či už je to Hadi, ktorý by za fľašu araku a kebab aj dušu predal, pobožná a čakajúca Elishva, predátorský obchodník s nehnuteľnosťami, majiteľ rozpadajúceho sa hotela z lepších čias alebo sused, ktorý len tak sedí na balkóne.
Okrem nich sa čitateľovi predstavia aj irackí žurnalisti, predovšetkým mladý Mahmoud a jeho cynický a záhadný šéfredaktor. Brigadír Majid je zasa predstaviteľom nových bezpečnostných síl krajiny. Predtým používal chemické zbrane proti civilom, dnes po preškolení okupačnými odborníkmi velí veľmi tajnému pátraciemu oddielu, ktorý zamestnáva široké spektrum špecialistov od zabijakov a mučiteľov až po astrológov v špicatých čapiciach. Ich cieľom je monitorovať bizarné trestné činy, prípadne im aj za pomoci veštieb, vrážd a týrania predchádzať. Od kyprej filmovej režisérky s telefónnym číslom 666 cez prostitútky po tradičné ženy v domácnosti, od bezpečnej zelenej zóny až po nočné peklo v starých štvrtiach, kde bezpečný prechod a prežitie vedia predpovedať len mágovia, nás sprevádza autor a čitateľ má pocit, že naozaj v Bagdade je a cíti tak, ako cíti miestny človek. Pre Európana je to vzácna príležitosť, ako opustiť obvyklý uhol pohľadu, čiže pozeranie televíznych správ o teroristických útokoch, pri ktorých hynú ľudia, ktorí ho nezaujímajú, v krajinách, ktoré mu nič nehovoria.

No ad for you

Akosatovoláhova spravodlivosť
Ale späť k oživenému monštru. Akosatovolá pocíti, že jednotlivé časti jeho tela volajú po spravodlivosti. Vydá sa na trestnú výpravu a jedného za druhým zabíja žoldnierskych lordov, zadávačov príkazov na atentáty a kompenzuje tým krivdy mŕtvych ľudí, z ktorých je stvorený. Pravda, vznikne nečakaná komplikácia. Po vykonaní spravodlivosti z jeho tela odpadne tá časť, ktorá patrila pomstenému nebožtíkovi. Nový Daniel potrebuje nové súčiastky. Mŕtvol je však stále dosť, okolo zázračného nepriestrelného vraha sa rýchlo začnú zbierať ctitelia a nasledovníci, a tak sa seriózny problém s hnilobou darí riešiť. Lenže, aby veci neboli v žiadnom prípade jednoduché, príšera si uvedomí, že telo, ktoré bolo pôvodne zložené z obetí, má teraz prišité končatiny a orgány vrahov a to ho dosť mení aj psychicky. Hoci sa mokvajúci pomstiteľ chcel po splnení poslednej úlohy rozpadnúť a definitívne zomrieť, zrazu zistil, že sa zacyklil a nevie z bludného kruhu von. Každý mŕtvy chce byť pomstený. Nikto nie je len dobrým alebo len zlým človekom, nikto nie je len vrahom, je aj obeťou a to všetko aj naopak. Akosatovolá si uvedomil, že je zložený z ľudí toľkých kmeňov, rás, sociálneho postavenia a názorov, že sa vlastne stal tým, čo sa dovtedy nepodarilo nikomu dosiahnuť, a to „prvým autentickým irackým občanom“. Je zložený na občianskom princípe.

Dostane Man Bookera?
Niet sa čo čudovať, že toto originálne dielo svojou kruto vtipnou formou, morbídnou odrodou magického realizmu zbaveného všetkej sentimentality a zároveň realistickým zobrazením ťažkého života v okupovanej krajine, zaujalo v celom svete. Autor sa stal víťazom Medzinárodnej ceny za arabskú fikciu, víťazom francúzskej Veľkej ceny za fantasy a dostal sa do tohtoročného užšieho finále Man Booker International.
K posledne spomínanej nominácii prispel aj vynikajúci preklad Jonathana Wrighta, ktorý neskĺza do sentimentu ani v tých častiach knihy, kde by sa slzy mohli tlačiť do očí. Vo svojej britkosti a pohľade akoby zhora, dokáže udržať tempo a tým aj záujem čitateľa, ktorý obracia stránky rýchlosťou bežnou pri čítaní detektívneho alebo hororového príbehu. Možno si chvíľami ani neuvedomuje, že nasáva skutočnú atmosféru zničeného mesta a ocitá sa v koži ľudí, ktorí, keď sa nezachránia útekom, môžu skôr či neskôr očakávať smrť z rúk niektorého zo znepriatelených šialencov. Je najlepšie, keď o Bagdade píše obyvateľ Bagdadu a tým Saadawi je, v hlavnom meste Iraku žije.
Na knihu podobnej intenzity čitateľ nenarazí často, o to viac máva šťastie na prvoplánovú kalkuláciu, kde má kniha na závažnú a zároveň módnu tému viesť priamo k literárnej cene. Saadawiho kniha patrí do spoločnosti Dobrého vojaka Švejka a letcov z Hlavy XXII. Podarila sa významná kniha.

No ad for you