Zakladajúci člen legendárnej skupiny Pink Floyd Roger Waters vystúpil v piatok v Prahe v rámci turné k projektu The Wall.
Roger Waters The Wall Live Praha
Mohol by som písať o tom, že Pink Floyd je minulosť a že RW ide len o peniaze a z minulosti otrepané pózy o svete bez vojny a globalizácie, ale to čo zažila včera vypredaná Sazka Arena v Prahe bolo o niečom úplne inom. Keď zatvorím oči, dostávam husiu kožu z prežitku, ktorý nám včera ponúklo, pre niekoho umelecké divadlo, pre niekoho neprekonateľná show a pre niekoho, ako to už pri Pink Floyd býva, neskutočne dokonalý rockový koncert. Aj keď ide len o ¼ bývalého Pink Floyd, úmyselne píšem o kapele a nie len o RW, pretože nie je dôležité, kto hral, ale že sme mohli prežiť víziu a pocity, ktoré nám ponúkala kapela v minulosti na rozdiel od rôznych imitácii a revival kapiel, ktoré ponúkali len efekty. Vždy bude platiť, že najlepšia imitácia je originál. A RW je ten, ktorý The Wall stvoril a len on vie, čo chcel divákom povedať v roku 1979 a čo v roku 2011. Svet sa zmenil, ale niektoré témy ostali. Toto nebolo vyhlásenie jedného speváka skupiny cez prestávku medzi 2 skladbami o láske, že niekde nejakí ľudia umierajú, ale 2 hodinová omša o duši jednotlivca brániacej sa tlakom spoločnosti, a s nádejou na konci, kombinovaná s výpoveďou o ľuďoch, ktorý svoj boj prehrali. Z týchto včera nikto neurobil hrdinov a nedával im vyznamenania in-memoriam, ale nechal ich rodiny a kamarátov verejne vyjadriť, ako ich bolí, že prišli o niekoho, koho milovali a táto spoločnosť ich zahubila. Toto nebol nepodarok z Berlína, plný svetových hviezd, ale intímna výpoveď jedného človeka za milióny ľudí, ktorí ako ovce poslušne chodia do práce, dodržiavajú pravidlá, aj keď to v nich pri sledovaní správ vrie. Táto výpoveď bola odetá do dokonalého prevedenia skladieb, ktoré pozná celý svet, aj keď väčšina ľudí nevie, kto ich zložil. Tí čo to vedia a náhodou sa im podarilo kúpiť vstupenky na dva po sebe okamžite vypredané pražské koncerty, počuli dokonalé zahrané skladby, kde RW sprevádzali excelentný štúdiový hráči s perfektným zvukom, ktorý sa prenášal nielen ušami, ale aj chvením celej haly a vzduchu v nej. Tak nazvučený koncert som ešte nezažil. Toto by stačilo samo o sebe, aby to bol jeden z najlepších rockových koncertov. Ale Pink Floyd vždy ponúkal oveľa viac. Počas koncertu postavili a nakoniec zbúrali 11m vysokú a 75m dlhú stenu, ktorá bola divadlom, umeleckou galériou, odkazovou tabulou, ale hlavne symbolom. Vizuálne ešte nikto Pink Floyd nedobehol a toto koncertné turné zase posunulo latku vyššie. Ostáva len veriť, že z koncertu bude časom nejaký kúpiteľný záznam, aby sme si mohli naše úžasné spomienky aktualizovať, lebo šanca, že The Wall ešte niekedy uvidíme je mizivá. All alone, or in two's, The ones who really love you Walk up and down outside the wall. Some hand in hand And some gathered together in bands. The bleeding hearts and artists Make their stand. And when they've given you their all Some stagger and fall, after all it's not easy Banging your heart against some mad bugger's wall. "Isn't this where...."..jedinecny zazitok
..velmi dobra recenzia koncertu Rogera Watersa: http://musicserver.cz/clanek/3...Uzasny zazitok
Vidiet Stenu na vlastne oci v podani jej autora, nie imitatorov z down under, co aj usilovne presnych. Od prvych tonov az do konca som mal zimomriavky. Wish You Were There...Skutocny zazitok
Silny citovy zazitok. Profesionalne odevedena praca. Majstrovsky kusok. Roger aj s partiou boli vyborni. Velmi mi chybal David Gilmour ...už sa teším na Budapešť ...
mám lístky na leto Pešti, neviem sa dočkať.Určite
hudobná udalosť roku a kultúrna rubrika je odkázaná na správu SITA. Smutné. Ja som spokojný, že som na vlastné oči videl neskutočné vizuálno-zvukové divadlo, s úžasným scénickým, hudobným a technickým prevedením. Dve hodiny emócií priniesli nezabudnuteľný zážitok. Bol to spektákel aj pre oči diváka, aj pre uši poslucháča. Len mám obavu, že všetko čo uvidím v budúcnosti, bude len odvar toho, čo Wall divákovi ponúkla.Uzasny koncert
Je az neuveritelne, ze tak skvely koncert so silnymi odkazmi zostava v mediach povsimnuty iba malo. A ked uz o nom niekto napise, tak si vyberie akurat toto. Rovnako si myslim, ze koncert bol hudobnou udalostou roka. . Divadlo, ktore Roger Waters ponukol, bolo o ludoch za stenou, ktoí nevidia komercny profit z vojen, ktori nevidia selektivnost medii v prospech koroporativizmu a dosledky korporativizmu. Ukazal nezmyselnost nabozenskych konfliktov a nebal sa premietnut aj zaznam strelby americanov do neozbrojenych arabskych ludi, ukazat na stene Obamu za sklom a strelit do skla. Ukazal mnoho provokativnych myslienok, nad ktorymi sa oplati zamysliet. . Zaznela otazka: Should we ever trust the government? Odpoved: No fuc.ing way (cesk preklad na stene: ani z prdele). Videli sme uzasne animacie, kde z bombarderov nad pustou padali na zem bomby v tvare kriza, polmesiaca, v tvare symbolu americkeho dolara, loga Shell, Mercedes... proste sa neparal a povedal to na plnu hubu. Hesla na stene iBelieve, iWar, iProfit... po vytiahnuti bielych suchatok z usi sa ludi zacali usmievat na inych ludi. A podobne... . Zabavne bolo cierne prasa, ktore lietalo po O2 arene a malo na sebe cervene hesla ako: everithing will be ok, just keep continuing alebo kalashnikov vodka a tak :-) . Fantasticke bolo, ze pocas kncertu pred muzikantmi postupne postavili stenu a na zaver prvej casti koncertu nebolo ich vidiet. V druhej polke koncertu ju zas postupne rozobrali a nakoniec zburali. Velmi silne. Co sa tyka hudby, tak bez debaty jeden z mojich najlepsich koncertov. Ked zazneli Another brick in the wall alebo Comfortably Numb s gitarovym solom na vrchu celej steny, tak to bola supa, supa...Koncert môjho života
Bol som v sobotu... Nie je pravda, že sa sobota pridávala pre veľký záujem, od počiatku boli naplánované oba dni... Bolo to fantastické, silné, zvuk v obrovskej O2 aréne tak dokonalý, ako som ešte nepočul.... o vizuálnom zážitku ani nebudem hovoriť, kto floydami žije celý život a má the Wall v malíčku, tak to berie automaticky, že je to najvýtvarnejšia show, ktorá naživo totálne umocňuje zážitok z filmu Alana Parkera... Rogerov hlas už síce nie je, čo býval, ale o to tu ani nešlo... Odkaz The Wall je živý stále, a možno aj stále aktuálnejší... Mother should I trust the government? Ani z prdele!