Bolo to uzasne obdobie, kazdu knihu co vysla u nas som precital a ked zacali vychadzat znova, tak som si ich poskupoval. O navsteve mazurskych jazier stale snivam, ale rodina ma prevalcuje, radsej chcu ist do Chorvatska. Ale raz... Autor to presne vystihol, pribehy som mal velmi rad, ale o autorovi som vedel len jeho meno.
pred cca 20 rokmi a obehal Malbork, Kopernikov Frombork, Mazurske jazera a objavil popri tom krasy Baltu - historicky Gdansk, plaze a kempy v Sopote, polostrov Hel a skvele prostredie na kajaky v malej dedinke Krutyn pri Mrongowe. Vrele odporucam.
Nienacky bol pseudonym, občianske meno autora bolo Zbigniew Tomasz Nowicki, svoje prvé knihy publikoval pod ním.
"a aj jeho nepriatelia vykazujú džentlmenské správanie" - no neviem. V tých Tragáčikoch čo som čítal (a čítal som všetky knihy, ktoré u nás vyšli) boli práveže prototypoví, bezcharakterní "zloduši":-)
Ináč krásne knihy, veľká škoda že deti dnes tak málo čítajú.
K tomu dzentlmenskemu spravaniu - ja som to pochopil tak, ze jeho nepriatelia nezvykli byt agresivni ozbrojeni surovci. Knizky si cital, tak si asi spominas na postavu Waldemara Baturul - ten sa objavuje takmer v kazdej knihe. Napriek tomu, ze boli s Tragacikom na opacnej strane barikady, tak sa v knizkach casto spomina, ze sa navzajom respektovali a uznavali.
Mimochodom, moja najoblubenejsia kniha, ktora vysla prelozena do slovenciny bola Pan Tragacik a poklad templarov.
diely z edície STOPY som už prečítal už asi 20 krát a stále ma bavili. Keď sme boli vo Fromborku, tak som si všimol, že ľudia tam dodnes salutujú a ukláňajú sa, ako to popisoval Nienacki. A v Gdaňsku majú motorové člny v tvare áut. Len mestská pláž vo Fromborku ma sklamala. Hľadali sme ju dva dni, než sme zistili, že ten dvojmetrový pás piesku tam nazývajú pláž.
vylet na sever Polska je mojim (zatial neuskutocnenym) snom odkedy som prvykrat citala dobrodruzstva pana Tragacika :) Najlepsie su asi Pan Tragacik a poklad templarov a Pan Tragacik a strasidelny kastiel.
zboznoval som tie knihy, mali sme doma asi tak 5... raz pridem domov a knihy prec, rodicia ich dali do antikvariatu... isiel som tam a uz boli predane... neviem, ci to rodicom niekedy odpustim :( mozno potom, ked ich zozeniem znova. S príbehmi pána Tragáčika som kedysi vstával aj zaspával, presne tak ako tu ostatní písu, aj Traja pátraci a Rychle sipy... A je mi luto, ked vidim, ako dnesne deti reaguju na odorucania, ze by mali to a hento precitat... smeju sa a tukaju si na celo... chudence, nevedia, co stracaju.
Vdaka
O navsteve mazurskych jazier stale snivam, ale rodina ma prevalcuje, radsej chcu ist do Chorvatska. Ale raz...
Autor to presne vystihol, pribehy som mal velmi rad, ale o autorovi som vedel len jeho meno.
Ktovie ci sa to bude pacit aj mojim detom?
ja som si ten sen splnil este na vyske