SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ako dnes umenie hovorí o Povstaní (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

to sa môže stať iba v Košiciach

 

Pri všetkej úcte k príspevku, aj pri maximálnej miere tolerancie...
som presvedčený - že kvalita Vášho tu proklamovaného textu, s množstvom triválnych chýb a doočíbijúcich nezmyslov,
nemôže presvedčiť nikoho, kto má viac ako "5 tried ľudovej".

Škoda,
keďže, aj keby Vaše argumenty mali racionálny základ - a patrili do verejnej diskusie - svojou formou
a argumentačnou kvalitou, sa sami sebadegradujú.

Uvediem (za mnohé) jeden príkladný citát z Vášho textu:
"Súčasne vzniká otázka,
či takýto prístup nenariadil sám... primátor mesta... potom, ...ako veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku,
n e p r o t e s t o v a l a
v súvislosti s expozíciou PRIVÁTNY NACIONALIZMUS -PRIVATE NACIONALISM proti „zneužitiu“ československej /českej/ vlajky."

.

Častujete v texte kohosi - ako: Quasimodo, atď. atď.
ale, Váš článok - v jeho forme a znení - tiež nesvedčí o základnej inteligencii (a profesionalite) pisateľa.

A v tom je bieda tejto krajiny.
Kde jednookí, vládnu slepým.

A psi štekajú,
a karavána stojí na mieste...
 
Hodnoť

 

Úvodom ku článku je veta:
"Je to reakcia na akési vákuum tejto témy v umení za posledných dvadsať rokov".

To je konštatovanie, ktoré je očividné.
Zrejmé každému...

Odbočím,
stačí pozorovať, ako si počas augusta pripomínajú svoju históriu v Čechách,
a ako na Slovensku.
V Čechách, kde odjakživa existuje poctivé vzdelanie, národné povedomie - spontánne udržované dokonca aj počas ťažkých období krajiny a národa, akými boli (nemecký) protektorát či (sovietsky) pookupačný stav v republike,
a nielen v televízii sa tomu venujú, dokonca - aj v paralelách okupácií z oboch geopolitických strán,
ale vidno to aj na námestiach Prahy,
i s účasťou mladých ľudí,
tu,
v krajinke - čo sa iba prispôsobuje nadiktovanému, pasívne prijíma - čo sem vietor navanie,
veselo a bez odporu konzumuje čokoľvek práve naservírované... naposledy gýč par excellence,
tu, je stále rovnako.

Pasívne.

*

Napríklad,
je pomaly 70 rokov po vojne,
a krajinka dodnes nevie,
a zrejme ju to ani netrápi - ako, a kde skončili jej hlavní povstaleckí protagonisti, z radov regulárnej armády generál Ján Golian či generál Rudolf Viest.

Je iba ticho.

Žiaden reálny národ - na tejto zemeguli - nevyznačuje sa takou ľahostajnosťou voči vlastným dejinám,
ako Slováci.
Ktorí... ako sa zdá, iba živočíšne vegetujú.
O povstaleckých vodcoch, statočných veliteľoch Povstania - nik ani nehlesne.
Aj o ich povojnovom krutom osude.

Mlčanie, zatĺkanie, kamuflovanie,
nikomu neprospeje,
iba možno jahňatám.
 


Najčítanejšie na SME Kultúra