Vlani som videl, ako 12-rocne dievca pri uvodnych titulkoch nechapalo, preco tam nie su farby, ocenilo film niekolkymi pohrdavymi vyjadreniami a potom vydrzalo pri tom filme sediet az do konca. Pritom ich hudbu pocuva len omylom.
Okrem zvuku a obrazu bez farieb je v tom filme nieco naviac.
keď sa naskytne príležitosť. Už ani neviem, koľkokrát som ho videl. Prvýkrát to bolo tuším v Metropolke v BA, kedysi v šesťdesiatych rokoch. Boli sme na ňom partia, fanúšikovia Beatles, keď zaznel prvý akord rovnomennej (k filmu) piesne, myslel som že vyskočím z kože. A keď tú pieseň náhodne niekde počujem, stále mám zimomriavky. Mám na vinyle dva výberové albumy (4 LP), tie sa púšťajú tak na silvestra, najmä keď máme doma dcéru, tá je ich milovníčkou od mala a už je po tridsiatke. No, stačilo, lebo ma chytá nostalgia.
Vždy rád si vypočujem na CD, či pozriem na DVD všetky ich filmy aj dokumentárne filmy. Kým neboli CD, tak samozrejme na vinyle... Teší ma, že som mohol byť naživo aspoň na koncerte Paul Mc Cartney.
sa treba poďakovať za vtiahnutie našej generácie do big beatu, tak sme to vtedy volali. Na Beatlese sme vyrástli. Jasne boli Beatmeni, Soulmeni, Guľoví dolníci a nenormálne dobré bratislavské kapely, ktoré zaskočili aj prekvepeného pražáka Petra Jandu. A ten film sme žrali, presne ako povedal žbirka, kino Praha 11.30 sa hralo. Ja som ho síce videl vo Hviezde v 1966 a potom Help, ale Hart ...bol niečo, čo nám spôsobil aj na niekoľko týždňov neučenie sa.
Mekyho totálne chápem