Iron Maiden: Death on the road
EMI 2005
Rock in Rio vyšlo pred troma rokmi a britská heavymetalová stálica Iron Maiden siahla po koncertnom dvojalbume znovu. Tentoraz k poslednému štúdiovému počinu Dance of
Death, ktorý vyšiel v lete 2003. Nahrávalo sa v dortmundskej Westfalenhalle 24. novembra toho istého roku. Osem skladieb je totožných na oboch živákoch, napriek tomu Death on the road stojí za to. Atmosféra koncertu je neopakovateľná a "železná dáma" súka jeden hit za druhým, ktoré s Bruceom Dickinsonom spieva celá hala. Myšlienky o chladnom kalkule a premyslenom útoku na peňaženky fanúšikov sú od skladby ku skladbe čoraz nepresvedčivejšie. Vyčítajte im to, keď im to tak hrá.
Iommi: Fused
Sanctuary records 2005
V čase technických kúziel kráča syn majiteľa birminghamskej cukrárne opačným smerom. Na svoj tretí sólový album ich použil absolútne minimum. "Snažil som sa, aby čo najviac vynikla pesnička," hovorí dnes 57-ročný gitarista Tony Iommi, ktorého preslávilo najmä dlhoročné pôsobenie v Black Sabbath (prvý album rovnakého mena vydala legendárna kapela pred 35 rokmi).
Na albume Fused zveril svoje melodické nápady, ktorými sa vracia ku koreňom heavy metalu, hlasivkám bývalého vokalistu Deep Purple Glenna Hughesa. Výsledkom je desať poctivých hardrockových pomníkov, ktorých chuť okorenil nadaný bubeník Keny Aronoff.
Meshuggah: Catch Thirtythree
Nuclear Blast 2005
Meshuggah v jazyku jidiš znamená bláznivý a pri počúvaní nového albumu si to o štvorici Švédov možno pomyslia viacerí. Originálna a ťažko napodobiteľná zvuková vlna (či skôr hluk?) sa valí z drážok od úvodu do konca. Magazín Spark nazval ich tvorbu ultra industry metal core, v Osbournovcoch, ktoré produkovala hudobná stanica MTV, označili uletených severanov za "ďalšiu veľkú vec v hudbe". V období nekončiacich sa plagiátov sú švédski "blázni" neprehliadnuteľní. Možno je to tým, že Meshuggah o peniaze vôbec nejde. "Hádam si nemyslíte, že by sme vydávali takú extrémnu hudbu, ak by sme chceli zarobiť. Uspokojuje nás to," vraví gitarista Marten Hagström. "Nikdy nám však nenapadlo, že niekto bude ochotný naše hudobné vnímanie nasledovať," dodal po tom, čo sa podobnou cestou vydalo zoskupenie The Dillinger Escape Plan a nedávno i The Locust.
Nevermore: This Godless Endeavor
Century Media 2005
Piaty album powermetalových Nevermore žiari ako vybrúsený diamant. Akoby zvukovo nevydarený predchodca Enemies of reality spred dvoch rokov donútil kvinteto z amerického Seattlu k väčšej koncentrácii. Masívne gitarové steny prerušujú pôsobivé melódie bez toho, aby kapela zložila nohu z plynu. "Je to tvrdá, brutálna, no zároveň melancholická až romantická hudba," hovorí gitarista Jeff Loomis o albume, ktorému nechýbajú znaky thrash metalu ani silné progresívne prvky. Novinkou je i zdvojenie gitár, k Loomisovi pribudol bývalý člen thrashmetalových Testament Steve Smyth. (rh)
