SME
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Fanúšikovia Cesty do Fantázie tešte sa. Hayao Miyazaki pracuje na novom filme (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

Super, tešíme sa. Ale nabudúce poprosíme Tokio, Hajao Mijazaki, Tošio Suzuki atď.
 

Vazena posterka

V clanku su japonske slova uvedene v Hepburnovom prepise, kt. je najrozsirenejsim z dvoch regulernych (Japoncami oficialne uznanych) systemov prepisu japonciny do latinskej abecedy pouzivanej aj slovenskym jazykom.

Neexistuje ziaden oficialny prepis japonciny, kt. by pouzival znaky s diakritikou odvodene od abecedy abecedy.

Preto Vase "Tokio, Hajao Mijazaki, Tošio Suzuki" znie podobne duchaplne ako znasilnovanie cudzich zenskych priezvisk priponou -ova (Priklad: Suzukiova, Foxova, O´Haraova, Meehanova, Carterova etc.). Toto tromfne snad uz len Ficov Svatopluk kral starych Slovakov.
 

 

Pre vašu informáciu, je. Pravidlá slovenského pravopisu jasne uvádzajú, ako sa v slovenčine zapisujú mená z iných znakových sústav. Použitie neslovenského prepisu v slovenských textoch je náležité iba v prípade slov, ktoré predstavujú obchodnú značku a používajú sa na celom svete (napr. Mitsubishi).
Zhodou okolností je v Príručke slovenského pravopisu krátka stať venovaná aj "rastúcej neznalosti prepisu z cudzích jazykov v mladej generácii" odchovanej na angličtine.
 

Oficialnym prepisom japonciny

som mal na mysli system podobne oficialny ako je ten Hepburnov.

Myslim, ze Japonci ani netusia, ze pravidla pravopisu akehosi jazyka o ktorom mozno ani nepoculi ma zregulovane prznenie ich mien divotvornym sposobom. Vtip je v tom, ze to, co vy interpretujete ako neznalost, v mnohych pripadoch je iba prejav respektu k cudzim menam.
 

 

Nerozumiem, o akom prznení hovoríte. Veď Mijazaki si predsa vo svojej materčine nepíše Miyazaki. Píše si 宮崎 駿 . Aký rešpekt vyjadríte tým, že niekoho, kto sa volá 押井 守 budete akože volať Mamoru Oshii, keď ho v skutočnosti aj tak oslovíte Mamoru Ošii?

Mimochodom, to o tej neznalosti nie je moja interpretácia. Je to uvedené v Príručke slovenského pravopisu. Ak sa vám nepáči, že preberať anglický prepis do slovenského textu je podľa pravidiel slovenského pravopisu nesprávne, nie je to môj problém. Je to fakt a už je len na vás, ako sa s ním vysporiadate.
 

 

Osobne by som uprednostnil moznost pisat mena tak ako su prepisane do anglictiny, kedze najcastejsie cerpam zo zdrojov v tomto jazyku. To ze by sa mali pri prepise do slovenciny ohybat mena na nejaky specialny tvar, ktory sa nepouziva nikde inde vo svete, mi nepripada ako stastne riesenie.
 

 

Pozor: Tu nejde o žiadne špeciálne tvary. Pri prepise slov z iných znakových sústav ide jednoducho o čo najvernejšie písomné zachytenie slova, tak ako znie, čiže "píš ako počuješ". To isté robí angličtina, to isté robí ruština (oni samozrejme prepisujú do azbuky), gréčtina atď., to isté robíme aj my. Každý jazyk má svoje pravidlá a my máme tieto.
 

 

Teoreticky to neznie zle, ale mna zaujimaju skor prakticke dosledky. Ked napr. v anglickom texte narazim na nejake japonske meno, podla spravnosti by som si mal zistit jeho vyslovnost a nasledne ho v slovenskom texte prepisat so slovenskymi znakmi. Okrem toho je tu aj opacny problem - z citania anglickych textov mam vizualne zafixovane anglicke prepisy mien a pri citani v slovencine ich nespoznavam.

Nie je to vsak len moj nazor. Staci sa pozriet ako vyzeraju slovenske internetove stranky. V mnohych oblastiach sa dodrziavaju pravidla pravopisu, ale v mnohych pripadoch je to presne naopak. Skuste napr. vyhladat stranky venovane priprave sushi resp. suši, alebo mečom wakizashi resp. vakizaši.

V podstate uznavam argumenty za slovensky prepis, ale argumenty za anglicky sa mi tiez zdaju prijatelne. Asi by som zvolil neutralne riesenie - nech si kazdy vyberie co je mu blizsie a ja ho nebudem kritizovat. V oblasti mien by som asi isiel cestou anglickeho vyrazu, aby bola zachovana jednoznacnost medzi co najvacsim poctom jazykov, ale v ostatnych pripadoch uprednostnim slovensky prepis.
 

 

Toto riešenie teoreticky znie tiež dobre :)

Až na malý problém - pravidlá slovenského pravopisu sú záväzná norma, ktorá by sa mala používať aspoň v oficiálnom styku (ak sa nepoužíva, poukazuje to na nevedomosť alebo ignoráciu, resp. nekompetentnosť).

Podľa toho, čo píšete, by potom človek, ktorému sa nepáčia záväzné pravidlá cestnej premávky (a je fakt, že sa tiež mnohým nepáčia), mohol povedať, že podľa neho sú prijateľnejšie pravidlá, podľa ktorých sa jazdí v Británii a ďalších cca 70 krajinách a že bude teda jazdiť vľavo.

Samozrejme, že keď niekto použije v televíznej reklame bohemizmus, v správach napíše "tsunami" a v kuchárke "sushi", výsledok nie je taký tragický, ako keď sa niekto ženie po D1 vľavo, ale princíp je rovnaký.
 
Hodnoť

Miyazaki

Miyazakiho som objavil len nedavno v kine na Ceste do fantazie. Priznam sa, asi som mal predsudky voci japonskym rozpravkam. Neveril by som, ze ma rozpravky vedia este tak zaujat. Ostal som ocareny. Zatial som videl len par Miyazakiho diel, ale spolu s detmi sa ho nevieme nabazit. Je to uplne ine ako komercia a prehladnost pribehov Disney ci Pixaru. Postavy nie su kladne ci zaporne, vyvijaju sa, nuti to premyslat aj deti, nastartuje fantaziu. Uvital by som navrat do kin aj dalsich jeho filmov ako Moj sused Totoro, Zamok v oblakoch ci Princezna Mononoke. Drzim Miyazakimu palce v dalsej praci.
 

 

Nechajte ma hádať. Nipponfest?

Miyazaki nieje typický tvorca japonských animovaných filmov. Väčšina takejto tvorby nieje určená len pre detské publikum a svojim zložením by často zodpovedali predstavám Quentina Tarantina :)
 

 

Odporucam aj filmy od Isaa Takahatu (Pom Poko, Hotaru no Haka, Omohide poro poro). Skor pre dospelakov by som odporucal aj animovane filmy od Makoto Shinkai.
 

 

"Postavy nie su kladne ci zaporne, vyvijaju sa ..." vitajte vo svete anime. V detstve som hltal Dragon Ball Z a Pokemonov a na vysokej škole som sa cez Miyazakiho vrátil ku koreňom. Najkôr spomínaný Miyazaki a potom postupne Naruto, Full Metal Alchemist, Akira, Ghost In The Shell, Paprika, Steamboy, Cowboy Bebop, Samurai Champloo a mnohe dalsie.

Treba si vsak uvedomit, ze japonske anime nie su len rozpravky a aj tie su ponate trochu v inom style ako sme zvyknuty u nas. Ako pise Mir1189 Miyazaki tvori filmy prijatelne aj pre detskeho divaka, ale vela rodicov by napr Akiru detom nepustilo.

Ked spominate "Zamok v oblakoch", mate na mysli Laputa: Castle in the Sky alebo Howl's Moving Castle?
 

 

Dakujem za tipy od Gimli a WindWalka.
Myslel som Howl´s moving castle, to kvoli tym nestastnym prekladom nebolo jasne. Laputa nas na prve videnie az tak neohromila, aj ked som na nu cital lepsie kritiky. Moje decka (7,8) sa po vzhliadnuti trailera uz tesia na Mononoke. Podla fiki, vid nizsie, to pre deti nie je. Asi s tym este chvilu pockam.
 
Hodnoť

hehe

Miyazaki mal kopec dobrych filmov, nielen Cestu do fantazie ;-)
V kazdom pripade to su sice kreslene filmy, ale pre deti moc nie su.
Inak Miyazaki je naozaj fenomen a kult a to az taky ze aj samotny John Lasseter akozto kultovny tvorca animakov(tych americkych) priznal, ze ked nema inspiraciu, tak pozeraju s ostatnymi filmarmi filmy od Miyazakiho.
 

Ano, ale Spirited away

bol doteraz najuspesnejsi japonsky film vsetkych cias, preto je asi aj najznamejsi.
Nemyslim, ze by Miyazakiho filmy neboli en bloc pre deti. Napriklad taky Tonari no Totoro je typicky detsky film.
Na druhej strane zasa napr. taky Hotaru no Haka pre deti vonkoncom nie je.
 

 

"...bol doteraz najuspesnejsi japonsky film vsetkych cias, preto je asi aj najznamejsi."
Dovolim si poopravit - najuspesnejsi japonsky ANIMOVANY film. V japonskej kinematografii sa urcite najdu znamejsie a uspesnejsie filmy (7 samurajov?).

Ani Princezna Mononoke nie je prave pre deti. Pamatam si ako to raz dali na Markize v sobotu o 8 rano a nestacil som sa divit :-).
 

 

Hotaru no Haka nie je od Miyazakiho. Princeznu Mononoke by som detom nepustal, ale vacsinu jeho ostatnych filmov od zhruba 8 rokov by malo byt bez problemov. Najvacsi uspech mal u deti (nie velmi prekvapivo) Totoro, ale aj ostatne boli prijate pozitivne.
 

 

Deťom sa tie filmy páčia, lebo sú krásne nakreslené a väčšinou v nich rezonuje príroda.
Inak dej väčšinou vôbec nie je pre deti, ktoré lebo rôzne antivojnove ci ekologické odkazy tých filmov deti ťažko pochopia.
V podstate je jediný ech film pre deti naozaj Môj sused Totoro.
Deti milujú cernocernakov, Totora ci Mačkobus ;)
 

 

Iste, dospely vidi dalsiu dimenziu, ktoru deti nevnimaju. Genialita autora sa vsak prejavuje aj v tom, ze jeho filmy dokazu vyborne fungovat aj v tej projekcii o jednu dimenziu nizsie. Totoro je naopak vynimkou v tom, ze tam ta dalsia dimenzia ani velmi nie je - a napriek tomu dokaze ocarit aj mnohych dospelych ;)
 

1 2 >

Najčítanejšie na SME Kultúra