Tak to je neskutočné, ako SME dôkaze pokaziť zážitok zo seriálu. To sú jasné spoilery a nech sa na mňa nikto nehnevá, ale toto je neakutocmá neprofesionalita.
Pisalek tu splodi amatersku spoileroidnu recenziu a vyplakava sa ake to je uz cele zle. Hlavne, ze cely svet vravi aka to je perfektna seria a velke zlepsenie. Ani Chernobyl vam nejsk nevysiel, radsej zabalte to recenzivanie.
Tento text by sa mohol volať "Ako zaplniť stranu v novinách, nevyjadriť poriadne názor, zato dokonale pokaziť zážitok divákovi, ktorý seriál ešte nevidel a chcel len zistiť, či sa oplatí venovať osem hodín novej sérii". Bravó, bravó, bravó.
Takže, čo nebolo povedané, ale malo byť, bez spoilerov:
Tretia séria Stranger Things z hľadiska deja neprináša nič zásadne nové. Plynulo nadväzuje tam, kde skončila potitulková scéna posledného dielu druhej série, a recykluje známe zlo, tentokrát rozšírené o historicky vhodne vybraného "Veľkého Nepriateľa" studenej vojny - a toto nie je spoiler, toto sa dozviete v prvej scéne prvého dielu. Nie je to už dusivo temný Hawkins prvej série, kde neviete či sa postavy zbláznili, alebo sa to všetko naozaj deje, ale stále vie priniesť scény, z ktorých mrazí, a nevyhýba sa ani miernemu gore, ak je to potrebné.
Známe postavy sa vracajú, niektoré dostanú viac priestoru (Max, Erica), niektoré menej (Lucas), niektoré riešia stále to isté, niektoré sa ukážu v novom svetle.
V čom je seriál silný, a oveľa silnejší ako druhá séria, je zobrazenie, kam sa hrdinovia za rok posunuli. Nie každému bude "teen telenovela" vyhovovať, ale mne sa napríklad zobrazenie témy konca detstva a rozpadu vecí, ktoré sme vždy tak nejak podvedome považovali za večné, veľmi páčili.
Bez zbytočnej presladenosti je zakomponovaná aj večná téma prvej lásky a zmätkov v duši s tým súvisiacich. Roztomilo vtipné momentky sú vyťažené z "existujúcej-neexistujúcej" priateľky postavy, od ktorej by ste "zaláskovanie sa" nečakali - a rozuzlenie mi trochu pripomenulo scénu z letiska z Lásky nebeskej .
Fantastická je znova hudba, či už dobové hity alebo náladové skladby, a kamera - scéna zo zrkadlového labyrintu zo siedmeho dielu je skoro ako zo Suspirie od Daria Argenta - halucinogénne farebná, vťahujúca, prekvapivá. Atmosféra tých rokov osemdesiatych je presná, až to bolí. Veľa momentov sa dá brať ako vtipná hra s divákom, ktorý môže hádať, či je scéna alebo námet citácia alebo variácia na známe scény z iných filmov či seriálov.
Teraz mínusy.
Chápem, že niekto očakáva od každej série "wow!" efekt a nestačí mu variácia na známu tému. Fair enough. Niektoré veci mohli byť lepšie vysvetlené (nie vždy je jasné, prečo sa veci dejú), niektoré klišé si mohli autori odpustiť (Zlyhali ste ako vedec v ZSSR? No hádajte, čo sa vám asi v americkom seriáli stane...) a niektoré momenty sú ťažko uveriteľné (ako napríklad emocionálne rozhodený teenager, ktorý sa z večera do rána dopracuje k poznaniu, že jeho osobné problémy nabok, najprv treba zachrániť svet - vo svete, ktorý poznám ja, fungujú teenageri presne naopak).
Podtrženo, sěčteno, lepšie ako druhá séria, horšie ako prvá séria, ale stále vysoko nadpriemerné. Pristúpte na pravidlá, v niektorých momentoch pošlite logiku na dovolenku a užite si to. Za mňa spokojnosť a čakanie sa oplatilo a ak sa sa okato doširoka otvorené zadné dvere k štvrtej sérii využijú, rád sa s nadšením zas nechám okúzliť.