Učiteľov na takéto prípady vysiela ministerstvo školstva. A vôbec by ho nemuselo ani vysielať, dalo by sa aspoň mať koncepciu slovenských víkendových škôl, kde by miestnemu spolku preplatili nejaké náklady na víkendové školy SK jazyka. Kopa rodičov by ocenila, ak by mali trebárs aspoň poobedňajšie družiny pre deti v slovenčine. Žiadny takýto program ale nemáme, ani v mestách, kde žijú veľké slovenské komunity
Je jednoducho objektívna pravda, že slovenské deti v zahraničí majú minimálnu podporu na to, aby sa mohli učiť slovenčinu.
České deti majú učiteľov, podporu a tak. Môžu každý rok prísť na mesiac do školy v ČR a tam sa učiť medzi ostatným ideťmi.
Ruské deti majú víkendovú alebo poobedňajšiu ruskú školu všade, kde sa objaví nejaká komunita Rusov. Niekde majú dokonca takých škôl aj viac, a preťahujú sa o deti.
Slovenské deti nemajú nič. Často nemajú ani slovenské pasy alebo rodné listy, pretože aj to je nesmierne komplikované.
Španieli ti pri narodení španielskeho dieťaťa v zahraničí priamo vydajú rodný list na počkanie na veľvyslanectve. Slováci od teba najprv chcú, aby si im osobne všetky papiere doniesol na veľvyslanectvo, odkiaľ ide žiadosť o rodný list na Slovensko. Odtiaľ príde rodný list a musíš prísť druhýkrát požiadať o pas na to isté veľvyslanectvo. A potom prídeš tretíkrát ten pas prevziať. Predstav si, že bývaš v Afrike v krajine, kde ani nie je SK veľvyslanectvo a narodí sa ti dieťa. To znamená, že trikrát cestuješ do susednej krajiny len nato, aby si mal pas pre dieťa, ktorý ti aj tak o 2 roky expiruje. A keď máš tých detí viac, tak im expirujú pasy v rôznych rokoch a mesiacoch, takže lietaš hore-dole, miesto toho, aby sa o to dalo aspoň požiadať elektronicky, keď už sú všetky dáta v elektronickom systéme, aj elektronický podpis máme. V 21. storočí.
Proste sme krajina, ktorá ľudí exportuje a nerobí nič pre to, aby sa do nej chcel niekto prisťahovať, či nebodaj vrátiť.