Diskusia k článku: Tri herečky nepovedia hodinu na javisku ani slovo. Ďalšie prekvapenie v SND?

Prekvapenie... ale veľmi príjemné! Inscenácia ma oslovila. Bol to zážitok...

Na titulnej strane programu divadelneho predstavenia ‘Koncert na zelanie’ vas hned uputa revoltujuci feminizmus zien, v samotnej hre vsak uz neuvidite ani jeho duch. Od piatkovej predpremiery hry ma silny dojem z nej neopusta, v myslienkach sa k nej stale vraciam. S divadelnou spolocnickou sme sa v nazore na « sklucujuci » duch hry a jej koniec nezhodli. V kazdom pripade sme vsak obaja konstatovali, ze ide o velmi zaujimave a revoltujuce divadlo. A navyse s vybornymi hereckymi vykonmi. Povedal by som, ze ide o akysi « chirurgicky rez » do duse zeny, ktora je odkazana na zivot v samote. Rez brutalny a zaroven umelecky dokonaly, velmi podobny tomu, ktorym Buñuel (v spolupraci s Dalim) sokuje v roku 1929 umelecky svet vo filme ‘Un chien Andalou’. Vdaka SND za toto kvalitne jedinecne predstavenie.

SND ma stále dostáva do "úžasu".

Najprv Braňo Bystriansky vo Veselých paničkách windsorských ako nemastný - neslaný rytier Falstaff, k tomu vulgárne dialógy, lebo však prekladal Feldek.

Ďalšie sklamanie bol Macbeth. Schyzofrenická Vajdová, svorka hyen a k tomu nezrozumiteľné dialógy kvôli neustálemu mláteniu do bubnov. Prekvapila ma postava Lady Macduffovej hraná mužom. Tu na vysvetlenie treba povedať, že to bol odkaz na alžbetínsku dobu, keď divadlo hrali len muži. No nemali sme to ani ako zistiť, keďže program sme si nemohli kúpiť žiadny. Režisérka sa totiž mylne domnievala, že každý, kto ide na Shakespeara, je jeho hlbokým a erudovaným znalcom a brožúra nie je potrebná. Bohužiaľ nie je to tak.

Aby som bol spravodlivý, veľmi oceňujem predstavenie Kým prídu Stouni. Skutočne herecký koncert, človek sa ani chvíľu nenudí a fakty zo života Stounov v podaní Roba Rotha sú vynikajúcim nápadom.

V noci som si začala čítať túto recenziu a už po druhom odstavci som sa išla pozrieť na stránky SND aby som zistila, kedy je najbližšie predstavenie. A rovno na druhý deň ráno o 10:00 som sedela v štúdiu SND. Nie je to však inscenácia, ktorú by som odporúčala vidieť v doobedných hodinách, zostáva po nej ťaživý pocit, ktorý sa tiahne naprieč celým dňom. Jedno vydarené predstavenie, ktoré však verím, že nie je pre každého.