Aj dlho po páde železnej opony museli slovenskí fanúšikovia cestovať za koncertmi do zahraničia. Preto bolo viac než symbolické, že na koncerte k 20. výročiu zamatovej revolúcie sa objavil aj Jon Anderson, ktorý navyše odpremiéroval unikátny projekt s našimi hudobníkmi.
BRATISLAVA. Jedným z najpríjemnejších prekvapení vlaňajšieho roka bol album Namah. Autorské cédečko Petra Machajdíka vyšlo s minimálnym záujmom médií, len medzi hudobníkmi sa rýchlo rozšírilo, že tam hosťuje aj Jon Anderson, spevák legendárnej britskej skupiny Yes. V sobotu večer sa na Hrade Devín pri Bratislave potvrdili slová nášho hudobníka, že jeho spolupráca s legendárnou postavou britskej skupiny Yes nebola jednorazová.
Od vzoru k spolupráci
„Anderson bol jeden z mojich vzorov. Keď som prvýkrát počul platňu Close to the Edge od skupiny Yes, veľmi ma táto hudba oslovila a povedal som si, že toto je môj človek. Oni však boli v tých časoch nedostupní nielen pre občana socialistického Československa," hovorí Peter Machajdík, ktorý má najväčšiu zásluhu na sobotňajšej premiére.
Slávny britský spevák sem prišiel na jeho pozvanie. Osobne sa spoznali pred tromi rokmi cez internet. Anderson zverejnil výzvu na posielanie hudby a Machajdíkove kompozície ho tak zaujali, že jednu z nich naspieval, dokonca aj otextoval.
Prečítajte si tu rozhovor s Petrom Machajdíkom o albume Namah.
V sobotu na Devíne zaznela aj časť tejto skladby, no išlo predovšetkým o premiéru nového projektu pre atypické obsadenie. Najskôr Anderson odohral sólový blok, potom sa počas jeho pesničky venovanej Bratislave postupne pridávali Miki Škuta, Juraj Burian, Oskar Rózsa, Martin Valihora a štyria violončelisti okolo Eugena Procháca. Bola to skladačka niekoľkých skladieb od Yes, Andersonovej spolupráce s Vangelisom a jeho sólových skladieb.
Všetko vyšlo
„Andersona chcelo na Slovensko zavolať niekoľko ľudí, tak sme to spojili dokopy. Môj nápad bol urobiť to v komornej podobe. Anderson chcel Close to the Edge, kľúčovú skladbu Yes z počiatku 70. rokov najskôr urobiť iba akusticky, ale keď to počul s basou, bicími a elektrickou gitarou, veľmi sa mu to zapáčilo. Close to the Edge zaranžoval Miki Škuta, ja som sa za finálnej asistencie Oskara Rózsu a Mikiho Škutu postaral o zvyšok," hovorí Peter Machajdík, ktorý sa ako klávesista tiež objavil na pódiu ako člen skupiny.
So svojím slávnym kolegom sa zhodli, že v sobotu im všetko vyšlo ešte lepšie než čakali. Anderson po koncerte nešetril pochvalami: „Povedal mi, že to chce robiť ďalej a že sme hrali minimálne tak dobre ako Yes, že sa s nami cítil lepšie ako s Yes, že budúci rok by rád s nami šiel na turné. Dnes mi poslal e-mail, že budeme v kontakte navždy. Pritom jeho manželka mi vravela, že dokáže byť veľmi kritický, keď sa mu niečo nepozdáva."
Podľa Machajdíka je Anderson výnimočný hudobník a pritom úplne normálny človek. Býval v exkluzívnom hoteli Carlton, ale neprekážalo mu skúšať v Dome kultúry Zrkadlový háj uprostred Petržalky: „Spolupráca s ním je totálne uvoľnenie. Keď sme sa začali zohrávať bez neho, často sme sa hádali, hneď ako prišiel, zrazu začalo všetko fungovať," smeje sa hudobník, ktorý ako ďalší dokázal, že neexistujú teórie o nemožnosti preraziť von z východnej Európy. Jediné, čo Andersona údajne zarazilo, bolo to, že videl v Bratislave veľké množstvo ľudí so zamračeným výrazom tváre.
Záznam zo sobotňajšieho koncertu by mala vysielať 17. novembra Slovenská televízia a spolupráca Petra Machajdíka s Jonom Andersonom by mala pokračovať ďalšími projektmi. „Budeme spolu robiť niečo s klasickými nástrojmi, ak budú peniaze, tak aj väčšie obsadenie a dlhšie kompozície."
