Spievala v skupine Noisecut, bola výtvarníčka, šperkárka, učila na VŠVU. Veľmi zvláštne sa to píše v minulom čase, ale je to, žiaľ, tak. Bety Majerníková zomrela pri dopravnej nehode. Mala iba 33 rokov.
V utorok ráno agentúry vydali ďalšiu tragickú správu. Písalo sa v nej, že medzi obcami Vajnory a Čierna Voda pri Bratislave sa stala dopravná nehoda.
Podľa krajského policajného hovorcu „pravdepodobnou príčinou mohlo byť, že 33-ročná vodička osobného motorového vozidla Honda Jazz sa dostatočne nevenovala riadeniu alebo neprispôsobila rýchlosť stavu a povahe vozovky, zišla z cesty a narazila do stromu. Pri nehode utrpela vodička zranenia, ktorým na mieste podľahla“.
Takéto strohé policajné správy sa čítajú veľmi ťažko. A ešte smutnejšie sú, keď sa týkajú mladých ľudí, ktorých poznáte. Krátko popoludní sa potvrdilo, že v aute sedela speváčka Bety Majerníková zo skupiny Noisecut.
Prvá v Európe
Bety Majerníková sa ako dieťa rozhodla, že bude pokračovať v rodinnej tradícii. Jej dedo bol známy sochár Alexander Trizuljak, babka maliarka, veľa ďalších príbuzných sa pohybovalo vo výtvarnej brandži.
„Bolo pre mňa prirodzené vydať sa podobnou cestou. Začala som kresliť a modelovať, ale mala som pocit, že potrebujem niečo vlastné, v čom sa budem cítiť ’výnimočne’. Možno práve preto som si zvolila odbor, v ktorom sa ostatní z rodiny až tak nevyznali, a odcestovala som na strednú školu do Kremnice študovať šperkárstvo,“ povedala v rozhovore pre SME.
Po absolvovaní VŠVU sa stala prvou umeleckou šperkárkou v Európe, ktorá mala doktorandský titul, jej diela a kolekcie sa vystavovali doma aj v New Yorku či Mníchove, získala za ne ceny Kruhy na vode a Designblok.
Už bola uznávanou výtvarníčkou, keď prišlo prekvapenie. Ukázalo sa, že je totiž aj zaujímavou speváčkou. Mohli ste ju počuť najmä na klubových koncertoch a z éteru Rádia_FM. A hlavne v skupine Noisecut.
„Jej hlas ma fascinoval od nahrávok s Happy Melon. Bety som po prvýkrát stretol v našich štúdiách. Vtedy ešte skupinu Noisecut príliš veľa ľudí nepoznalo. Písal sa rok 2004,“ napísal včera šéf Rádia_FM Dušan Vančo. „Keď sme premýšľali nad cenami za hudbu, oslovili sme práve Bety. Prišla s návrhmi, ktoré mám doteraz odložené. V skicách bola pyramída, starý magnetofón a nakoniec aj postava junáka s hlavou v tvare rádia. Hneď nám napadlo: Áno, toto budú ceny Radio_Head Awards! Kúsok z Bety je tak v každej soške, ktorú majú ocenené kapely v skúšobniach.“
Pri premiére tejto súťaže dostali Noisecut cenu za najlepší album roka podľa poslucháčov Rádia_FM. Po nahrávke Bliiizko (2008) sa to zopakovalo aj s ďalším štúdiovým CD Háj&lov (2011).
Hudba ako priestor na uvoľnenie
Noisecut hrali (veľmi zvláštne sa to píše v minulom čase) elektropopové pesničky, ona ich textovala, spievala a ako výtvarníčka si zobrala na starosť aj imidž.
Hudbu však nebrala ako paralelnú kariéru: „Keby som sa mala skupine venovať dostatočne, tak by zhltla celý môj čas. Našťastie, máme v kapele podobne nastavené priority, každý spoluhráč má svoju prácu, ktorá ho živí a je s ňou spokojný. Hudba je pre nás skôr priestorom na uvoľnenie,“ povedala pre SME.
S Noisecut odohrali vyše dvesto koncertov na rôznych pódiách, vystúpili napríklad aj ako predkapela pri bratislavskom koncerte Nine Inch Nails. Vlani na jar oznámili koncertnú pauzu - tehotenskú. Na jeseň sa jej narodil syn Šimon a tento rok sa v lete mala vrátiť opäť na pódiá. Materskú dovolenku však ukončilo niečo úplne iné ako hudba.
Prečítajte si o posmrtnej výstave Pozemské záhrady Bety Majerníkovej
