Mestá, čo vedia rozprávať

Keď sa hovorí o architektúre, nemusí to byť iba o betóne, ale aj o duši.

„Mnohí z umelcov či združení, čo som vybral, nenazývajú to, čo robia architektúrou,“ povedal nedávno v rozhovore pre SME Ján Pernecký. Do projektu Asking Architecture, ktoré nás bude od konca augusta prezentovať v rámci Českého a Slovenského pavilónu na Bienále architektúry v Benátkach prizval devätnásť rôznych subjektov.

Ich narábanie s architektúrou je naozaj nezvyčajné, a preto ich postupne každý štvrtok počas deviatich týždňov predstavíme. Začíname Záhradou a brnianskym združením 4AM - Fórum pro architekturu a média.

(Roz)hovory v Záhrade

Schádzajú sa v Univerzitnej knižnici v Bratislave a počas leta v Lisztovej záhrade. Jeden moderátor, prizvaní hostia (aj hudobní) a všetci, ktorí majú chuť počúvať a rozprávať o kultúrnej pamäti a identite, jazyku, tvorivosti či o meste. Svojou atmosférou pripomína Záhrada – hovory o kultúre a kriku doby záhradnú slávnosť.

Diváci Bienále uvidia napríklad aj tú, ktorá bola v spoločnosti architektky Henriety Moravčíkovej, filozofa Miroslava Marcelliho a výtvarníka Michala Moravčíka venovaná (Ne)viditeľným mestám. „Spolu sa snažili nahliadnuť do útrob sveta, v ktorom väčšina z nás žije, a pritom netuší, že táto obkolesenosť mestom tvaruje našu každodennú skúsenosť,“ hovorí Peter Michalík.

Nazdáva sa, že Ján Pernecký ich do Asking Architecture prizval preto, lebo ich spája najmä kritický rozmer, problematizácia aktuálnych kultúrno-spoločenských pohybov a široký rámec, v ktorom sa nekončiaca snaha o pýtanie sa napĺňa. „Je to však aj moment spochybnenia priestoru – barokovej Lisztovej záhrady a benátskeho pavilónu. Konfrontujeme ich s novými významami,“ hovorí. "Navyše, záhrada je vo všeobecnosti miestom, kde sa spája príroda a civilizačné pôsobenie človeka, čo môže slúžiť aj ako metafora súčasných trendov v architektúre a mestskom plánovaní,“ dodáva Michalík. 

Z výstavy Zabij svého Fuchse v Brne.

O štvrtej ráno

Druhým z devätnástich prizvaných je brnianska platforma 4AM Fórum pro architekturu a média, ktorá vedie od minulého roka aj Galériu architektúry v Brne. S architektúrou narába veľmi vedome, nie však štandardne. Neusporadúva klasické monografické výstavy ateliérov, ale prostredníctvom autorských projektov sa snaží rozvíjať konkrétne témy urbanizmu, mestského priestoru či architektúry. „Dôležitý je proces hľadania a rozvíjania myšlienky. Naším cieľom nie je prezentácia toho, ako by veci mali vyzerať. Skôr chceme poukázať na nejednoznačnosť akýchkoľvek definitívnych odpovedí a potrebu neustáleho kritického pohľadu,“ hovorí Petra Hlaváčková.

Na Bienále uvidia diváci prostredníctvom virtuálnych inštalácií dve výstavy: Zabij svého Fuchse a Kompaktní město. Prvá skúmala stále neprehliadnuteľný vplyv Bohuslava Fuchsa, významného predstaviteľa brnianskeho funkcionalizmu, na dnešných architektov. Druhá sa zameriavala na hľadanie možností stavania v už postavenom. Päť vystavujúcich architektov z piatich stredoeurópskych krajín vytváralo počas celého trvania výstavy tematické inštalácie, „v princípe išlo o neukončený experiment, tak ako je ním aj samotné mesto,“ vysvetľuje Hlaváčková.

Účasť na Bienále pre nich predstavuje dôležitý medzník. „Začali sme spätne rekapitulovať myšlienkové procesy, ktoré viedli k vzniku mnohých výstav a workshopov, boli sme nútení pomenovávať to, čo robíme. Výsledkom je uvedomenie si nemožnosti jednoduchého zaradenia týchto aktivít. Stoja na pomedzí aktivizmu, architektúry, urbanizmu, umenia a komunitnej činnosti s presahmi do sociológie, psychológie či filozofie,“ hovorí.