Nie je to dávno, čo sme neďalekej Prahe, Viedni či Budapešti závideli koncerty operných hviezd stojacich na vrchole kariéry, ktoré si nie a nie spraviť zachádzku do slovenského hlavného mesta.
Pred dvoma rokmi sa iniciatívy chopila súkromná agentúra a Bratislavu objavili Juan Diego Flórez, Cecilia Bartoli, Lawrence Brownlee aj Oľga Pereťaťko. Najčerstvejším prírastkom do zbierky svetových jednotiek je poľský barytonista Mariusz Kwiecień po boku ktorého sa v pondelok večer v Redute predstavila - zahraničnými scénami vyhľadávaná, doma neznáma – slovenská sopranistka Simona Houda-Šaturová.
Umelcov sprevádzala (chvíľami až príliš symfonicky asertívna) Filharmónia Brno, vedená temperamentným bulharským dirigentom Julianom Kovačevom.
Koncert v bratislavskej Redute padol v horúcom júnovom večeri ako pohár perlivého vína. V sympatickom, úžasnou energiou sršiacom Kwiecieńovi sa spája krásna mužná farba volumenózneho barytónu s odzbrojujúcim šoumenstvom. V Rossiniho Figarovi, Donizettiho Malatestovi i Mozartovom Donovi Giovannim prezentoval komický temperament, cit pre štýl a výbornú techniku. Jej výsledkom je pružný dych, impozantný kovový tón, farebná kompaktnosť hlasu a pevná vysoká poloha.
Ako Enrico z Donizettiho Lucie di Lammermoor predviedol aj dramatickejšie vokálne polohy a pôsobivú italianitu materiálu. Simone Houda-Šaturovej o čosi viac než Rosina z Rossiniho Barbiera zo Sevilly, ktorú dnes spievajú najmä farebne sýtejšie koloratúrne mezzosoprány, svedčila mäkkosť Donizettiho Lucie di Lammermoor a lyrická komika Noriny z Dona Pasquala.
Obaja umelci sú nielen výbornými spevákmi, ale aj skvelými hercami, takže sme si vychutnali kus divadla prenesený na koncertné pódium. Zážitok bol komplexný, atmosféra skvelá, publikum nadšené.
