Sťažnosti Českého spolku a Lívie Klausovej na dielo Dalibora Baču na výstave Privátny nacionalizmus zavážili na ministerstve kultúry, ktoré stoplo už pridelenú peňažnú podporu.
Kto v apríli prišiel do košickej Kunsthalle, nemal dlho na výber, či sa nechá zatiahnuť do témy výstavy Privátny nacionalizmus. Priamo na zemi pri vstupe do galérie sa totiž rozprestierala československá vlajka.
Či však po nej prejsť, alebo ju obísť, sa mohol rozhodnúť každý sám, rovnako ako sa mohol rozhodnúť, či a ako nad významom gesta Dalibora Baču bude uvažovať.
Blesk, Pluska, Nový Čas a Český spolok v Košiciach v „českej vlajke“ uvideli „rohožku, o ktorú si návštevníci môžu utrieť nohy“. Táto rétorika sa dostala aj k veľvyslankyni Českej republiky Lívii Klausovej, ktorá napísala rozčarovaný list inštitúciám.
Dnes je Privátny nacionalizmus v maďarskom Pécsi, pokračovať má ešte v troch európskych mestách.
József R. Juhász z Kassákovho centra, ktoré projekt spoluorganizuje, sa však dozvedel, že už pridelená dotácia z ministerstva kultúry bola náhle „zrušená vedením“.
Ministerstvo na otázky SME reagovalo jedinou vetou: „Za štátne peniaze sa po štátnych symboloch šliapať nebude.“
[content type="avizo-clanok" id="7162994" url-type="sme-article" title="Viac o výstave Privátny nacionalizmus"][/content]
Spoločná minulosť
Dalibor Bača, ktorý pôsobí v Česku i na Slovensku, sa československou vlajkou zaoberá už dlhšie. Už ju položil na zem aj na výstave Privátny nacionalizmus v pražskej galérii Divus.
Vlani na jeseň umiestnil podobné dielo z projektu Hľadanie českého vlastenca pod československou vlajkou na Námestí Jana Palacha v Prahe.
Kovová červeno-biela časť vlajky viala vo vetre, kým modrý trojuholník, ktorý kedysi na spoločnej vlajke symbolizoval Slovensko, nehybne ukazoval jedným smerom.
„Celé je to o tom, ako si štátne reprezentácie budujú historický obraz o svojej krajine. Napokon, máme tu skúsenosť so Svätoplukom, keď sme sa dozvedeli, že sme starí Slováci – postavila sa socha, povedalo sa to občanom, a mnohí to takto skrátka prijali. Toto je podobné, tiež je to o privlastňovaní si niečoho, čo fungovalo v inom kontexte,“ hovorí Bača.
Inštalácia Dalibora Baču na Námestí Jana Palacha v Prahe.
Nedá sa odstrihnúť
S témou československej vlajky začal pracovať pred pár rokmi na základe viacerých situácií, v ktorých sa ocitol.
Jeho dcéra mala napríklad v školskom pracovnom zošite vyfarbiť českú vlajku, no nikde nebola zmienka o tom, že kedysi to bola vlajka Československa.
„Je to o uvedomení si toho, že toto bola aj naša história, spolu sme ju prežívali, nedá sa len tak odstrihnúť,“ vysvetľuje. „Česi a Slováci prežili dôležité spoločné obdobie, ktoré spolu formovali. Používaním československej vlajky Českou republikou si Česi privlastnili spoločný historický vizuál.“
Proti obvineniu, že z vlajky urobil rohožku, sa bráni. „Je to nezmysel vygenerovaný niektorými médiami. Mrzí ma, že výstava trvala iba mesiac. Viac ľudí nemalo možnosť prísť priamo do galérie a konfrontovať sa s inštaláciou naživo. O tom to bolo – že človek vstúpi do galérie a musí sa hneď rozhodnúť, ako reagovať,“ hovorí Bača.
Že vlajka bola položená na zemi, podľa neho nie je dehonestujúce gesto: „Vnímam ju ako historický artefakt s odkazom na jej súčasnú neurčitú pozíciu. Nevnímam ju ako výsostne českú, ale v prvom rade ako zástavu československú, ktorá je už v dnešnom čase minulosťou – tak pre Slovákov, ako i pre Čechov.“
Nájdite rozdiel
Českému spolku v Košiciach sa inštalácia nepáčila, jeden z kurátorov Michal Štofa a Ján Kováč z Košických kultúrnych centier jeho zástupcov pozvali, aby situáciu objasnili.
„Páni Kováč a Štofa uviedli, že autor údajne nemal na mysli vlajku Českej republiky, ale vlajku československú. Nedokázali však vysvetliť, ako mal návštevník výstavy rozoznať rozdiel medzi oboma vlajkami,“ píše predsedníctvo Českého spolku na svojej internetovej stránke.
Medzitým už na Úrad vlády SR, ministerstvo kultúry, Visegrádsky fond a zástupcom Európskej komisie na Slovensku smerovala sťažnosť českej veľvyslankyne Lívie Klausovej. Tá napísala, že výstavu síce nevidela, no dozvedela sa, že jej súčasťou bolo „položenie českej vlajky k vstupným dverám na zem namiesto rohožky. Táto skutočnosť bola vyfotografovaná rozhorčenými návštevníkmi, ktorých fotografiu prikladám“.
Inštalácia Dalibora Baču v košickej Kunsthalle.
Kto to zaplatí
Medzinárodný projekt mal byť financovaný z dotácií európskeho programu Kultúra, Vyšehradského fondu, príspevkov ministerstva kultúry a Úradu vlády.
Zo sumy päťtisíc eur, ktorú dotačná komisia ministerstva najprv projektu pridelila, je dnes nula. József R. Juhász má obavy, že napokon nebude zrealizovaná ani dotácia z Úradu vlády, hoci zmluva na tritisíc eur je z ich strany už podpísaná.
„Môže to ohroziť ďalší chod projektu a účasť slovenských umelcov. Najhoršie pritom je, že všetko sa dozvedáme sprostredkovane. Začiatkom mája si od nás ministerstvo vyžiadalo stanovisko k výstave, no či sa náš názor dostal k niekomu, kto o storne dotácie rozhodol, nevieme.“
Neprofesionálne
Kurátorka Ilona Németh považuje vyústenie projektu za nepochopiteľné.
„Urobili sme výstavu, ktorá reflektuje formy nacionalizmu, živej témy v Európe a teraz sme obvinení z toho, že sme urazili nejaký národ. Udania Českého spolku považujem za prejav ich nacionalizmu, ktorý bráni v tom, aby sa tento problém riešil dialógom," hovorí Ilona Németh.
"Dielo Dalibora Baču nepochopili, samotnú výstavu ani nevideli. Majú právo sťažovať sa, no očakávala by som profesionálny prístup z ministerstva. Nesúhlasím s tým, že uspeli na úrovni, kde by naše úsilie malo mať pochopenie a podporu. Navyše, ministerstvo stále hovorí o šľapaní po zástave, ako keby ani nedostalo naše stanovisko. Vlastne môžem povedať, že dielo Dalibora Baču bolo úspešné – dostalo na povrch skryté prejavy nacionalizmu, o ktorých hovorila celá výstava.“
