BRATISLAVA. Opátstvo v Melku slúži ako duchovný stánok Dolného Rakúska už celé stáročia. Patrí k najúžasnejším barokovým stavbám Európy.
Práve tu objavil v 17. storočí abbé Vallet, veľký vzdelanec, ktorému vďačíme za dejiny benediktínskej rehole, vzácny rukopis zo 14. storočia. Mních Adson v ňom opisuje strašný príbeh o záhadných vraždách v opátstve, kde mnísi čakajú na apokalypsu.

Dnes ho pozná celý svet vďaka Umbertovi Ecovi, jednému z najväčších filozofov súčasnosti. Je až určujúce, že impulz spracovať príbeh do románu dostal v Československu, len pár dní pred vstupom ruských vojsk v auguste 1968, vo svojej milovanej Prahe.

Tu čítal knihu abbého Valleta, odtiaľto musel v silnom duševnom rozpoložení počas invázie odísť za rakúske hranice a práve vtedy sa, očarený strhujúcim príbehom, vybral hore Dunajom po jeho stopách, stojac pred dlhým bádaním.
Jeho román Meno ruže vyšiel v roku 1980 a stal sa kľúčovým postmoderným dielom. Spomienka na československý impulz sa stala jeho plnohodnotnou súčasťou.
Meno ruže je nádhernou poctou dobrému rukopisu, médiu knihy, významu estetiky, sile filozofie a múdrosti histórie. Pútavý detektívny príbeh, dôvtipne odhaľujúci autorove obrovské vedomosti a šalamúnsky vyzdvihujúci autorovu teóriu znakov a ich významov, siaha až k Aristotelovej poetike.

Práve tej sa totiž stredovekí inkvizítori báli. Nechceli velebiť smiech, ktorý bol už v časoch starého Grécka nástrojom pravdy.
Pravda je komédia, na to Umberto Eco nikdy nezabúdal, aj preto ju rád šifroval a dostával svojho čitateľa zľahka tam, kam chce. Jeho osobnosť a dielo otvárajú nekonečné množstvo otázok. Dával ich on sám, naplnený dejinami sveta a vystavený stále novým kultúrnym javom svojej doby, ktoré sa do poslednej chvíle pokúšal obsiahnuť.