Gracióznosť, vzletný prejav aj pevný charakter. To robilo z Karola Machatu herca, na ktorého čakali mladé ženy pred divadlom.
Kdesi raz vládol čudný kráľ, čo bielu farbu zakázal. Čo stojí taký jeden kráľ! No teba sa to netýka.
Keď kráľovský šašo zaspieval túto pesničku, vedeli sme, že je zle. Jeho kráľ urobil najhoršie rozhodnutie vo svojom živote: vyhnal svoju dcéru, lebo mu povedala, že ho má rada ako soľ. Odvtedy jeho kráľovstvo chradlo a on spolu s ním.
Až keď mu choroba a bieda začali zblízka dýchať na krk, zistil konečne, že láska sa nedá vyvážiť peniazmi. Teraz nás definitívne opustil. Zomrel Karol Machata, taký, ako si ho so známej rozprávky všetci pamätáme.
Vo dráme Kohút nezaspieva, ktorú nakrútil Martin Ťapák podľa divadelnej hry Ivana Bukovčana. (zdroj: FOTO - MILAN KORDOŠ - © Slovenský filmový ústav - Fotoarchív)Zaviaty láskou
Karol Machata bol pre nás soľou nad zlato. Kdesi v hĺbke v ňom skutočne žil čudný kráľ. Hrdý, priamy, kamenný, no zároveň aj človek krehkého, citlivého srdca.
Jeho filmová postava po boku dobrej dcéry Marušky obsiahla v sebe silu otcovskej ruky, nebezpečenstvo moci, no aj tvrdohlavé dieťa, ktoré sa musí učiť na vlastných chybách, aby napokon objavila v sebe pokoru a prejavila svoj úprimný vzťah k blízkym.
Jeho svojráz a zmysel pre skromnosť mali pôvod v robotníckej rodine. Vyrastal v Malackách, ako dieťa objavil ochotnícke divadlo, v dvanástich rokoch už začínal v rozhlase.
Červené víno - televízny film podľa románu Františka Hečka Andreja Martina Lettricha o sociálnom zápase slovenskej dediny na začiatku 20. storočia. (zdroj: FOTO - MARGITA SKOUMALOVÁ © Slovenský filmový ústav - Fotoarchív)Hoci sa najprv sústredil na štúdium ekonómie, láska k budúcej manželke – klaviristke ho napokon zaviala k umeniu a skončil herectvo. Najprv hral v Armádnom divadle v Martine, od roku 1953 sa stal členom Činohry SND, kde účinkoval celých 45 rokov.
Soľ nad zlato Čítajte Zamatový šarm
Bol jednou zo silných hereckých osobností, ktoré od mladosti očarúvali gracióznym pôvabom. Dokázal stvárniť najrôznejšie charaktery, bol všestranným hercom, na scéne pôsobil rozvážne, isto a prirodzene.
Postupne sa stával nielen vzorom pre svojich mladších kolegov, ale aj nehynúcim idolom žien, ktorým jeho mäkkosť a mužnosť v jednom odjakživa imponovala. Mladé dievčatá naňho zaľúbene čakávali pred divadlom, herečky túžili hrať po jeho boku.
Objavil sa v desiatkach krásnych divadelných úloh, nakrútil množstvo krásnych filmov, ktoré dnes patria do zlatého fondu našej kinematografie.
Na tohto muža čakali mladé ženy pred divadlom (fotogaléria) Čítajte Život na dôchodku
Karol Machata bol jedným z najšarmantnejších a najtalentovanejších hercov starej školy. Jeho zamatovo mäkkému, vľúdnemu hlasu, vzletnému prejavu, tvárnej forme a silnému charakteru podľahli tvorcovia aj v rozhlase.
Práca v ňom ho obohacovala ešte roky po tom, čo odišiel do divadelného dôchodku a už sa medzi kolegov nevrátil.
V kuloároch sa hovorí, že ho mrzeli niektoré osobné nezhody, divadlo mal však stále rád, v živote preňho znamenalo to, čo vzťah k rodnému mestečku.
Geišberg: Každý chlapec sa túžil stať Machatom Čítajte Frajerská rozlúčka
Červené víno, Mladé srdcia, Posledná bosorka, Dáždnik svätého Petra, Polnočná omša, Stíny horkého léta, Kohút nezaspieva a mnoho ďalších celovečerných či televíznych filmov sú dôkazom jeho poctivej práce s náladou, vlastným presvedčením a psychológiou postáv.
V poslednom čase už neposkytoval rozhovory, pred pár rokmi neprijal ani Cenu ministra kultúry, nemal s cenami v minulosti dobré skúsenosti. S manželkou sa rozlúčil po vyše polstoročí spoločného života, staral sa o ňu do poslednej chvíle. Po smrti syna Stacha, kameramana, ktorá ho veľmi ranila, žil najmä pre svoju rodinu, vnučky a pravnučky.
"Vrásky sú moje životné dielo," hovorieval Karol Machata o čase, ktorý sa mu podpisoval na tvári. Na snímke s nevestou Janou, manželkou zosnulého syna Stacha. S jej druhým mužom Imrichom Bérešom vychádzal veľmi priateľsky. (zdroj: FOTO - ARCHÍV RODINY)
Machatova nevesta Jana, manželka Stacha ho opisuje oko nesmierne vľúdneho a skromného človeka. „Všetci Machatovci mali hlboké vrásky,“ hovorí. „Komentoval ich s nadhľadom: Moje vrásky, to je moje životné dielo.“ Popritom však spomína na jeho šibalský úsmev.
S ním si často pomohol, keď chcel niekomu slušne povedať nie. Stávalo sa to najmä vtedy, keď ho filmári prosili o spoluprácu a on už nemal veľmi chuť. Jeho Jana Machatová si na jednu takú príležitosť spomína. „Filmári raz prišli za ním domov, pýtali sa ho, či by prijal úlohu v ich filme. Prineste kružidlo a atlas, zvolal. Keď ho priniesli, nalistoval atlas na mapu Slovenska, zapichol kružidlo do Bratislavy a urobil okolo malý krúžok. A povedal im: Dobre. Ale nevzdialim sa viac ako päťdesiat kilometrov od domu."
Posledná rozlúčka s bardom slovenského divadla bude 10. mája o desiatej hodine v historickej budove SND.
Krásna filmová dvojica Karol Machata s Mari Törőcsikovou v roku 1958 vo filme Dáždnik svätého Petra. (zdroj: JÁNOS OLÁH © Slovenský filmový ústav - Fotoarchív)Mari Törőcsik: Teraz verím v nebo
Karol Machata a Mari Törőcsik. Maďarská herečka si spomína na to, ako sa ich zaľúbená dvojica z Dáždnika svätého Petra dala unášať filmovou atmosférou.
„Také filmy ešte dávajú? Veď to bolo tak dávno! Ale to rád počujem,“ čudoval sa Karol Machata, keď sme mu pred dvoma rokmi naposledy zatelefonovali. Chceli sme si s ním zaspomínať na Dáždnik svätého Petra, filmovú klasiku z roku 1958, na ktorom spolupracovali slovenskí i maďarskí filmári.
Mohlo ho byť viac ako Rusov
Karol Machata si v ňom zahral mladého, driečneho advokáta po boku vychádzajúcej hviezdy maďarskej hereckej scény, mladučkej Mari Törőcsikovej. Obaja hlavní predstavitelia sa dali atmosférou príbehu lásky krásne uniesť.
„Nikdy som nemala herecké túžby ani úlohy, o ktorých by som snívala,“ hovorí pre SME jedna z najuznávanejších maďarských herečiek. Vždy som si priala skôr dobrých spolutvorcov. Veľkých Rusov som aj dostala – Jurija Ľubimova či Anatolija Vasilieva. No aj v osemdesiatke stále ľutujem, že som len veľmi zriedka mohla pracovať so slovenskými kolegami. Lenže naša herecká kariéra je nevypočítateľná,“ vraví.
Bol ako brat
V Česku vnímala ako svojho brata Jiřího Menzela, hoci nikdy na filme nespolupracovali. Na Slovensku jej boli ako bratia dvaja umelci: Jozef Kroner a Karol Machata. Dáždnik svätého Petra vraj nakrúcali s Machatom ešte skôr, než stretla svojho budúceho manžela, režiséra Gyulu Maára.
„Bol to herec veľkého formátu, veľmi milý človek,“ hovorí Mari Törőcsik. „Bolo také upokojujúce stáť na pľaci vedľa neho. Že bol vraj do mňa počas nakrúcania zaľúbený, som sa dozvedela len pred pár rokmi z jedného rozhovoru. Je mi veľmi ľúto, že odišiel. Nepovažujem sa za veriacu, verím vo svojho vlastného Boha. No ak jestvuje nejaký nebeský herecký súbor, a dúfam, že áno, tak by som sa v ňom s Karolom Machatom ešte veľmi rada stretla.“
(ea)
Komédia, akých veľa nemáme. Dáždnik svätého Petra poteší aj dnes Čítajte 
Hody. Karol Machata a Viliam Polónyi (zdroj: FOTO - VLADIMÍR VAVREK © Slovenský filmový ústav - Fotoarchív)
Odmietal s vtipom
Na tejto snímke je Karol Machata s Viliamom Polónyim vo veselohre Hody. Machata sa do komédií hodil, jeho okolie často spomínalo na huncútsky úsmev, ktorý mal na tvári. S ním si často pomohol, keď chcel niekomu slušne povedať nie. Stávalo sa to najmä vtedy, keď ho filmári prosili o spoluprácu, a on už nemal veľmi chuť. Jeho nevesta Jana, manželka jeho zosnulého syna Stacha si na jednu takú príležitosť spomína. „Filmári raz prišli za nim domov, pýtali sa ho, či by prijal úlohu v ich filme. Prineste kružidlo a atlas, zvolal. Keď ho priniesli, nalistoval atlas na mapu Slovenska, zapichol kružidlo do Bratislavy a urobil okolo malý krúžok. A povedal im: Dobre. Ale nevzdialim sa viac ako päťdesiat kilometrov od domu.⋌ (kk)
