SME už vyše 25 rokov pomáha pripomínať si minulosť a mapovať prítomnosť v jej skutočnej podobe. Podporte nás v našej misii kúpou predplatného.
Minulý rok obletela svet fotografia, na ktorej Eva Korová, obeť holokaustu, objíma Oskara Gröninga, bývalého dozorcu z koncentračného tábora v Osvienčime. V dokumente Dievča, ktoré odpustilo nacistom (v premiére na stanici National Geographic Channel 12. júna) vysvetľuje svoje pocity.
Scéna sa odohrala vlani v apríli počas súdneho procesu s 93-ročným dobrovoľníkom SS Oskarom Gröningom. 82-ročná Eva Korová pricestovala do nemeckého Lüneburgu zo Spojených štátov ako svedkyňa a po skončení svojej výpovede podišla k Gröningovi a objala ho. V preplnenej sále nastalo ticho a zdesenie.
„Nebolo to plánované. Bolo to normálne stretnutie dvoch starých ľudí. Tak sa predsa majú k sebe starí ľudia správať,“ vysvetlila neskôr. Vyvolala však pobúrenie, v sále sa nachádzalo 65 preživších svedkov, z nich 49 proti nej spísalo petíciu.

Pokusné dvojčatá
Eva Korová sa dostala do Osvienčimu ako desaťročná s rodinou. Hneď po príchode ju so sestrou, dvojčaťom Miriam oddelili a poslali k doktorovi Mengelemu. Rodičia a dve staršie sestry zahynuli, ona len silou vôle prežila pokusy Anjela smrti, ako Mengeleho prezývali.
„Vedela som, že nesmiem zomrieť kvôli Miriam. Keby som zomrela, Mengele by ju okamžite usmrtil injekciou do srdca a urobil by porovnávacie pitvy,“ spomínala na sériu troch injekčných dávok, ktoré jej spôsobili vysoké horúčky a podľa Mengeleho slov ju mali do dvoch týždňov zabiť.
Obe sestry sa nakoniec dožili oslobodenia tábora, vrátili sa do rodného Rumunska a po piatich rokoch emigrovali do Izraela. Tam sa Eva Korová zoznámila so svojím manželom Američanom a odsťahovala sa do USA, kde založila múzeum holokaustu.

Štyri roky väzenia
Obhajoba tvrdila, že Oscar Gröning sa na vraždení priamo nezúčastňoval a ako jeden z mála bývalých členov SS dobrovoľne vypovedal o zverstvách, ktorých bol svedkom, čím výrazne prispel k objasneniu zločinov nacizmu.
Novinárom povedal, že sa tak rozhodol, keď sa začal stretávať s popieraním holokaustu.
Trval však na tom, že on sám sa žiadneho zločinu nedopustil a nikdy nikoho nezabil.
Prokuratúra ho uznala za vinného z napomáhania trestnému činu, pretože svojou prácou podporoval systematické vyvražďovanie, a odsúdila ho na štvorročný trest, ktorý si momentálne odpykáva.
„Žiadam o odpustenie. Cítim morálnu vinu, ale či som vinný aj z hľadiska trestného zákona, musíte rozhodnúť vy,“ povedal pred vyhlásením rozsudku.

Radšej hnev?
„Ostala som trochu šokovaná,“ spomínala nedávno Eva Korová na objatie v rozhovore pre britský Telegraph. „Bolo to oveľa príjemnejšie ako stretnutie s ním v Osvienčime.“
Do väzenia mu napísala list, rada by sa s ním ešte raz porozprávala. „Skutočne verím, že ma má rád. Videla som v jeho očiach veľa súcitu, lásky a smútku z toho, že bol súčasťou niečoho takého.“
Ako jedna z mála obetí, ktoré prežili holokaust, tvrdí, že nacistom odpustila. Jej odpustenie ich však nezbavuje viny za ich skutky.
Svojim odporcom odkazuje: „Načo sme prežili? Aby sme boli smutní, nahnevaní a zranení? To je mi cudzie. Nechápem, prečo svet radšej rozdáva rany a hnev, ako prijíma priateľstvo a ľudskosť.“
Podľa jej slov oveľa ťažšie bolo odpustiť vlastným rodičom. „Neochránili ma pred takým miestom, ako bol Osvienčim a pred osudom siroty. To som cítila.“