Diskusia k článku: So sestrou dvojičkou prežila Mengeleho pokusy

Mne sa zdá choré spísať petíciu proti niekomu, len preto, že dokázal odpustiť tým, čo mu ublížili. Čo sa týka rodičov - viac o tom hovorí v knihe Surviving the Angel of Death - že rodičia, najmä mama, nechceli veriť správam o getách a pracovných táboroch a odmietali sa odsťahovať. V Rumunsku žili v peknom dome na veľkej farme, mali tisíce akrov pôdy, a matke sa nechcelo opustiť majetok a utiecť do neistoty. Neverila tým správam, považovala ich iba za reči. Do tábora ich deportovali v 44. Ale už v 41. ich v škole začali šikanovať pre to, že sú Židky. Rodičia ich však presviedčali, že sa nedá nič robiť, že sa majú byť dobré dievčatá, učiť sa, poslúchať a modliť sa. Aj keď sa násilie stupňovalo, otec im tvrdil, že sa nedá nič robiť, že sa majú naučiť s tým žiť. Až ich nakoniec odviedli. Hovorí aj to, ako ju tento prístup hneval. Tým nechcem obviniť rodičov, viem ich pochopiť - nie je jednoduché všetko opustiť, začať od nuly v cudzej krajine, bez zázemia, bez "záchrannej siete" príbuzných a známych, keď nevieš ani jazyk. A to len na základe rečí a správ, ktoré si nemáš ako overiť a ktoré znejú neuveriteľne, fantasticky - niečo také sa predsa nemôže stať v 20. storočí v civilizovanej krajine... Ale deti to vnímajú inak. Nechápu ešte všetky súvislosti, nechápu, prečo je ťažké urobiť také rozhodnutie. Vidia, že niečo nie je správne, že sa im krivdí a ubližuje - a rodičia, ktorých pokladajú za autority, za tých, ktorí môžu a teda aj majú veci jednoducho napraviť, to nechávajú tak. (Eva hovorí, že neskôr si uvedomila, že rodičia sa báli zakročiť, pretože by boli zatknutí a oddelení od detí - takto mohli zostať spolu ako rodina. Ale to si vtedy, ako dieťa, neuvedomovala. Vtedy mala strach, a hnevala sa na nich, že nič nerobia.) Nacisti boli proste zlí. Nič iné od nich ani nikdy nečakali. Ale rodičia boli tí, na ktorých sa spoliehali, ktorým verili, keď im opakavali "sme v bezpečí", "poslúchajte a všetko bude v poriadku". Preto bolo aj to sklamanie a zranenie osobnejšie a hlbšie. A čím osobnejšie to je, tým ťažšie sa to odpúšťa.

Myslím, že je to skôr ako píše Alluj. Ale máš pravdu, že tomu mnohí Židia neverili. Nielen Židia, ani ostatní. Normálnemu človeku, ktorý si myslí, že žije v normálnom svete, je ťažké niečomu takému uveriť.