Zoznámte sa, Joe Black - Doma o 16.10.
„Herecké hviezdy sú nebezpečné. Môžu vás zabiť jedným telefonátom. Ak to nadľahčím, vlk si nedovolí zabiť režiséra. Môže vás uhryznúť, zraniť, ale zničiť vám kariéru? To vie len hviezda. Hollywood je veľmi nebezpečné miesto.
Pozrite si kde bude Popoluška, Sám doma či Pyšná princenzá Čítajte Kým trvala moja osemročná zmluva s Columbiou, videl som niekoľko svojich kamarátov režisérov, ako ich nejaký herec zavraždil,“ priznal pred rokom pre denník SME legendárny francúzsky režisér Jean-Jacques Annaud.
Nechcel sa na hercov priamo sťažovať, no cítil potrebu vysvetliť súvislosti. „Väčšina filmov sa financuje len preto, že v nich hrajú hviezdy. Skutočná sila projektu je teda v obsadení, ktoré je neraz známe skôr, ako je známy režisér. Potom však môže nastať hrozná situácia: Mladý a ambiciózny režisér prijme projekt, len ak má k dispozícii hviezdy. Príde prvý deň nakrúcania, a on zistí, že tie hviezdy nie sú ochotné robiť to, čo si predstavuje. Alebo naopak. Hviezdy pochopia, že je mladý a ešte presne nevie, čo chce. Kto zabije koho? Kto vyhrá? Osamelý vlk alebo tiger? Tiger, samozrejme. Režisér si musí dávať pozor, aby obsadenie filmu nebolo väčšie ako on. Ľahko nad ním stratí kontrolu,“ hovoril Annaud.
No keď prišla reč na Brada Pitta, roztopil sa. „Viete, prečo má publikum rado Brada Pitta? Nie preto, že dobre vyzerá. Brad má krásne srdce – a to je to, čo ľudia v skutočnosti vidia na plátne,“ rozplýval sa.
„Je múdry. Je pokorný, inteligentný a chce sa učiť. Mimochodom, taká je aj Angelina. Brad vyrástol v Strednej Amerike v rodine veriacich a keď sme nakrúcali Sedem rokov v Tibete, chcel byť dobrým hercom, manželom a otcom. Mojej manželky a mňa sa neustále vypytoval na rodinný život. Vždy, keď sa stretneme, mám pocit, že sme sa rozišli len včera. Patrí k najkrajším zážitkom, aké z tohto biznisu mám,“ nadchýnal sa.
Herec jedným telefonátom zničí režiséra. Brad Pitt je výnimka (rozhovor) Čítajte Film Zoznámte sa, Joe Black síce nerežíroval on, ale Martin Brest, no úprimne, svet si zapamätal najmä sugestívny výraz dvoch hlavných predstaviteľov. Anthonyho Hopkinsa a Brada Pitta.
Písal sa rok 1998 a idol americkej kinematografie mal 35 rokov. Už nemusel nikoho presviedčať, že patrí do prvej ligy, roly sa mu hrnuli a on v každej z nich dokázal, že je lepší, než by čakal aj ten najzarytejší optimista. Nezľakol sa ani vtedy, keď mu ponúkli, aby si zahral vskutku čudnú rolu. Smrť.
Dej je takmer po dvadsiatich rokoch od premiéry každému známy. Mediálny magnát William Parrish si užíva život plnými dúškami. Aj poňho s však jedného dňa príde Smrť. Urobí mu celkom výnimočnú ponuku - časový odklad za možnosť priučiť sa čosi o ľuďoch.
V podobe sympatického svetlovlasého mladíka, ktorý sa volá Joe, tak Smrť vstúpi nielen do Parrishovho života, ale aj do života jeho krásnej dcéry. Tým, že sa dievča do Joea zamiluje, sa všetko mení. Smrť v ľudskom tele spoznáva, čo je to láska a hrozivá osudovosť budúcnosti náhle dostáva pre všetky nový rozmer.
Čo je láska, hrozivá osudovosť budúcnosti a náhly nový rozmer by dnes Brad Pitt asi okomentoval horko. Jeden z najkrajších a podľa kolegov aj najpríjemnejších hercov súčasnosti má za sebou prelomový rok. Rozpadla sa mu rodina a po období ticha prišlo obdobie, keď musel vysvetľovať, čo sa stalo a čo bude ďalej. S ním, s jeho kariérou, s nami.
A znova sa ukázalo, že máme do činenia s citlivým a ušľachtilým človekom, ktorý ani pri takejto citlivej téme neprepadol pokušeniu vyťahoval špinavú bielizeň. Naopak. Je zlomený, no stále silný. Zoznámte sa, Brad Pitt.
Belmondo podľa Belmonda - Dvojka o 20.00
(Muž a jeho pes Dvojka o 21.35)
Má 84 rokov, ale v očiach stále tú istú iskru, ktorá z neho spravila absolútneho miláčika Francúzska. Jean-Paul Belmondo, zbožňovaný Bebel, je poklad, ktorého cenu si svet filmu ani poriadne neuvedomuje.
Paul Belmondo a Jean-Paul Belmondo. (zdroj: outnow.ch)Nedávno vyšla knižka Mojich tisíc životov, ktorej rozprávačom je sám herec. S ľahkosťou a milotou opisuje svoje detstvo, prvé dotyky s divadlom, nekonečné dekadentné žúry, bláznivé lotroviny, azda ešte výstrednejšie ako kaskadérske kusy pred kamerou.
Po osemdesiatich filmoch však spomalil. Po mozgovej príhode dokonca napoly ochrnul a musel pravidelne cvičiť, aby si udržal pohyblivosť a samostatnosť.
Francis Huster sa však odvážil vyžiadať si ho do celovečerného filmu Človek a pes. „Ponuku som prijal, lebo ma potešilo, že sa opäť ocitnem na filmovom pľaci, kde na mňa brali všakovaké ohľady a boli láskaví, čo bolo veľmi príjemné,“ píše Belmondo.
Návrat k filmovaniu mu pomohol pri rekonvalescencii a pridal dôvod navyše starať sa o zlepšenie schopnosti hovoriť.
„Aj môj syn Paul ma dal nafilmovať,“ pokračuje Bebel. „Zariadil výrobu dokumentárneho filmu o mne. Zaviedol ma nielen na miesta mojich výčinov do Studios de la Victorine v Nice na Azúrovom pobreží, ale aj na miesta slávy, ako napríklad do múzea môjho otca. Všetci kamaráti, ktorí s otcom vyrastali, odpovedali na Paulove otázky o mne. Dojalo ma, že spravil tento film. Kto iný by ho urobil lepšie než on? Stráži a zachováva stopy môjho života, ktorý bol a ešte bude: predlžujúca sa chvíľa radosti, pretože to tak chcem.“
Tip: Pozrite si podrobný televízny program v našej službe tvprogram.sme.sk.
