Antická hra Antigona je na Slovensku v povinnom čítaní. Hovorí o krutom tyranovi a boji za spravodlivosť, ktorý sa končí beznádejne. V SND ho chceli priblížiť mladým divákom, rozhodli sa ho doplniť pesničkami. Keď oslovili KATARÍNU KUBOŠIOVÚ alias KATARZIU, hneď sa potešila.
Antigona je hrdinka z dávnych čias. Čo ste si v nej našli, že ste prijali ponuku zo SND?
„Oslovili ma režisér Ondrej Spišák a dramaturgička Darina Abrahámová. Chceli text Sofoklovej Antigony priblížiť viac mladým divákom. Od začiatku bolo jasné, že to budú texty reprezentujúce súčasnú mladú ženu v spoločnosti. Kto iný by mal písať o súčasnom dievčati, ktoré je proti všetkým a všetci proti nej? Mám tento životný pocit odjakživa, že nepatrím do tohto sveta.“
Väčšinu dní teraz žijete v Prahe, cítite sa tam lepšie?
„Cítim. Je to väčšie mesto, stretávam ľudí, ktorí rozmýšľajú globálne a majú nové pohľady na svet. Je príjemné sa od nich učiť. Vo štvrti, kde žijem, sa aj ľudia o niečo viac zaujímajú o spoločenské dianie.“

Prvá pesnička v Antigone hovorí o obťažovaní.
„Spievam v nej, že vojdeš do neznámeho baru a niekto ťa chytí za zadok. Bolo to inšpirované zážitkom mojej kamarátky, ktorá sa odvážila zareagovať a dala facku človeku, ktorý jej to spravil. Bol, samozrejme, veľmi prekvapený. Väčšinou v takýchto situáciách nemáte dosť rýchly reflex zareagovať, pretože vás to tak prekvapí, že zmrznete. Môžete mať aj strach, že vám taký človek, navyše pod vplyvom alkoholu, môže fyzicky ublížiť, ak dáte najavo nesúhlas."
Je ťažké na takúto situáciu zareagovať?