BRATISLAVA. Každý má pesničku, ktorá ho doslova vytáča, ale pieseň Achy Breaky Heart od otca Miley Cyrusovej Billyho Raya Cyrusa vyhodnotili v jednej štúdii z roku 2005 ako skladbu, ktorú ľudia najčastejšie hodnotia titulom najhoršia pesnička v dejinách.
Autori štúdie uvádzajú niekoľko dôvodov: príšerný text, príliš jednoduchá melódia či negatívne osobné asociácie.
Podarilo sa im odhaliť aj to, že respondenti nedokázali racionálne zdôvodniť svoju reakciu na pocit, ktorý v nich pieseň vyvolala.
Inak povedané, nevedeli slovami vyjadriť, prečo alebo ako veľmi ich pieseň iritovala.
Dobrá alebo zlá hudba
Ľudia majú tendenciu hodnotiť všetko od kvality koláčikov v kaviarni na rohu, po najnovší blockbuster v kinách. Konzumenti chcú vedieť, čo sa oplatí vybrať a spoločnosti zisťujú, čo má úspech.
Vie však obyčajný človek spoľahlivo a objektívne rozpoznať dobré od zlého? V niektorých prípadoch sú objektívne kritériá zrejmé.

Keď zápasia súperi v športovej disciplíne, lepší je ten, ktorý získa viac bodov. Keď banky ponúkajú úvery, lepší je ten lacnejší.
V týchto prípadoch je dokonca možné s istou pravdepodobnosťou na základe minulých poznatkov predpovedať, ako si bude nejaký futbalový tím či banka počínať v budúcnosti.
Alan Marsden z Lancasterskej univerzity sa vo svojom článku na portáli The Conversation pozrel bližšie na to, ako je to s pesničkami.
Počítačové predpovede
Objavili sa tvrdenia o tom, že počítače dokážu na základe akustických vlastností skladieb z hitparád určiť budúcu úspešnosť nových pesničiek.
Testy priniesli zmiešané výsledky. Pomerne zdarnejšie v predpovediach úspechu skladieb pochodil len výskum obmedzujúci sa na tanečné hity. Širšia štúdia však dokázala, že počítače nedokážu rozlíšiť, čo vedie k úspechu piesne.
Marsdena to neprekvapuje, aj keď má množstvo úspešných hitov podobné charakteristiky. Ak si niekto spomenie na skladbu Crazy Frog, razom si uvedomí, že existujú výnimky, ktoré napriek všetkým pravidlám a teóriám uspeli, aj keď by nemali.

V hudobnom svete to vyzerá, že akustické vlastnosti majú len malý vplyv na to, či sa dielo vôbec považuje za hudbu, nieto či je, alebo nie je úspešné.
Americký skladateľ John Cage vytvoril skladbu pre organ, ktorá má trvať stovky rokov. Maďarský skladateľ Gÿorgy Ligeti na svoju Poème Symphonique využil len klepot metronómov a opäť John Cage zašiel pri sklade 4′33″ s minimalizmom ešte ďalej, keďže neobsahuje žiadne tóny.
Účel piesne
Predpovedať úspech skladby rozhodne nie je jednoduché. Čo človeka naštartuje ráno do úspešného dňa, nemusí večer navodiť správnu atmosféru pohody.
Na základe rôznych vlastností piesne na človeka vplývajú rôzne. Čistý rytmus okolo 120 úderov za minútu sa hodí pre tanečné skladby, hudba so stálym tempom poslúži na relaxáciu.

Najúspešnejšou skladbou pri počte stvárnení je skoro určite pieseň Happy Birthday (Veľa šťastia, zdravia), ktorú zložili Američanky - sestry Mildred a Patty Hillové.
Perfektne sa hodí na svoj účel verejného a často spontánneho želania pre narodeninového oslávenca. Je krátka, ľahko zapamätateľná aj zaspievateľná, no málokto by povedal, že ide o najlepšiu skladbu na svete.
Vlastnosti skladieb ich síce predurčujú na konkrétne využitie, no objektívne povedať, či je pesnička dobrá, alebo zlá je omnoho problematickejšie. Každý však pri počúvaní skladby vie, či sa mu pesnička páči, alebo nie.
Ako to, že sú si ľudia svojím úsudkom takí istí, no aj tak ho nedokážu objektívne zdôvodniť.
Štúdia z roku 2005 uvádza, že názor na pesničku závisí v rovnakej miere od človeka aj piesne. Inými slovami, pesnička je len jedna s nemennými vlastnosťami, no vlastnosti poslucháča sa u každého človeka rôznia.