BRATISLAVA. Krátko po dokončení štúdia sa aktívne zúčastňoval Slovenského národného povstania. Bol členom partizánskej skupiny Čapajev s číslom legitimácie 175.
V období normalizácie sa zas musel zo Slovenského filmu "utiahnuť" do Slovenskej národnej galérie.

K Albertovi Marenčinovi mal duch doby, najmä ten politický, vždy veľmi blízko. Napriek tomu sa básnikovi, prozaikovi, dramaturgovi, scenáristovi, esejistovi a výtvarnému umelcovi v jednej osobe podarilo výrazne ovplyvniť vývoj kultúry na Slovensku.
Albert Marenčin zomrel 9. marca 2019 vo veku 96 rokov.
Upútalo ho podvedomie
Po maturite v Prešove v roku 1940 odštartoval svoju tvorbu rozhlasovými hrami Záchranná hamovka, Obed milencov, Otcovia a deti a i. v spolupráci s literárno-dramatickou redakciou tamojšieho rozhlasu.
V Bratislave chcel študovať najprv medicínu, neskôr právo až nakoniec zakotvil na filozofii. Na Slovenskej univerzite, terajšej Unierzite Komenského, si vybral odbor slovenčina - francúzština.

Neprestával písať. Inšpirovaný Andrém Bretonom neodolal surrealizmu.
Marenčina oslovila zmes lekárskych správ a fotografických ilustrácií v Nadji z roku 1928 či vrchol surreálnej esejistiky v Spojených nádobách.
Metamorfóza a patafyzika
V tom istom období sa začal venovať aj kolážam. Tu boli spisovateľovi / grafikovi inšpiráciou Karel Teige z Českej republiky a Max Ernst z Nemecka.
Cyklu svojich prvých koláží dal názov V magnetickom poli snov.
Koláž ako výrazový prostriedok poézie chápal aj naďalej v rokoch 1945 až 1948 počas štipendijného pobytu v Paríži. Tvorbu z týchto rokov možno nájsť v zbierke Symboly túžby a strachu.