V utorok 1. októbra krátko pred polnocou zomrela česká popová legenda Karel Gott. Trpel akútnou leukémiou, mal 80 rokov.
Denník SME pri spomienke na Gotta prináša archívny rozhovor, ktorý s ním urobil český hudobný publicista Miloš Skalka.
Denníku SME ho poskytlo vydavateľstvo Supraphon, ktoré mu v lete vydalo dve špeciálne kolekcie mapujúce najobľúbenejšie piesne z takmer šiestich dekád jeho kariéry.
Nahrávky zo 60. rokov sa takmer ani nedajú spočítať. Zdá sa, že pre vás to bola šťastná a veľmi dôležitá doba. Myslíte si to tiež?
To určite áno, tieto časy boli rozhodujúca. V 60. rokoch sa začali topiť dlhoročné politické ľady, a to sa premietlo do všetkých oblastí života. Samozrejme tiež do muziky.

Napriek najrôznejším problémom sa k nám začala dostávať zahraničná hudba a my sme ju mohli hrať a spievať. Nebola ale - až na pár výnimiek - dostupná v obchodoch a v rádiu ju veľmi často nehrali. My, teda začínajúci muzikanti, sme sa preto cítili byť svojím spôsobom akýmisi "vierozvestcami", ktorí k nám túto muziku uvádzajú.
Na prelome 50. a 60. rokov sme hrali a spievali väčšinou v kaviarňach. Také pražské podniky ako Alfa alebo Vltava, to bolo také malé české Las Vegas, samozrejme bez kasín. Živé kapely, skvelí muzikanti, svetové pecky. Ľudia šaleli - a my tiež.
A čo ďalšie spomienky na hudobné začiatky?
Neboli vždy iba veselé, preto na ne spomínam s opatrnosťou. Inými slovami, snažím sa spomínať iba na to pekné. Medzi také zážitky patrí i fakt, že som na scénu prišiel v dobe, kedy bola u nás pop music mladá.
Niečo nové vznikalo, utváralo sa a ľudia to chceli počuť. Túžili po populárnych pesničkách, jazdili na naše vystúpenia z veľkej diaľky, chceli byť pri tom. V brandži bola navyše priateľská, veľmi kolegiálna atmosféra a zdravá rivalita, žiadna zášť. Skôr sme sa hecovali, kto z nás bude lepší, a to nás motivovalo.
Traduje sa, že keď ste začínali spievať, vystupovali ste pod pseudonymom Karel Matějíček. Pravda, alebo lož?