BRATISLAVA. Nespokojný a nahnevaný muž. To je Oliver Stone odvtedy, ako dospel. Nevedel, čím chce byť, len vedel, čím nechce. Zazobaným a pohodlným človekom, ako bol jeho otec, burzový maklér z Manhattanu.
Oliver Stone dobrovoľne narukoval do americkej armády a od januára 1968 bojoval vo Vietname, odvelený ako patrola na hranicu s Kambodžou.
Zákony, ktorými sa vtedy vojaci riadili, násilie a brutálne úmrtia ho navždy poznačili. Poznačila ho aj chvíľa, keď sám zabil človeka, pozrel sa na jeho mŕtve telo - a necítil pri tom žiadnu vinu.
Režisér Oliver Stone pre SME: Stali ste sa ovcami, stali ste sa všetci Američanmi Čítajte Hneď pri návrate domov ho po prechode hraníc zavreli do väzenia za držanie marihuany. Väznica v San Diegu bol projektovaná pre 2000 väzňov, no spolu s ním ich tam bolo viac ako 4000.
Keby mu nepomohol otec s kontaktmi na vysokých miestach, mohol by dostať až dvadsať rokov.
Doma to nebolo oveľa lepšie. Oliver Stone prežíval to čo každý iný veterán. Istý čas sa len bezcieľne túlal ulicami New Yorku.
Píše o tom v novej knihe Chasing The Light, ktorá práve vychádza.
Slováci sa stali ovcami
Vietnam určil jeho životnú cestu, cestu filmového provokatéra.
Nič nebolo preňho také dôležité ako politika a história, preto bolo zvláštne, keď si dal pred rozhovorom pre denník SME podmienku, že presne o tomto sa nechce rozprávať.
