Keď mi vyjde nová kniha, je to pre mňa magický moment, hovorí spisovateľ JOZEF KARIKA. Píše už dvadsať rokov a jeho knihy patria medzi bestsellery nielen na Slovensku, ale i v susedných štátoch.
Veľký úspech zaznamenal s knihou Trhlina o miznutí ľudí v pohorí Tribeč, ktorá dostala aj filmovú podobu. Obľúbené sú i jeho ďalšie mysteriózne trilery.
Najnovším je román Smršť, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar. Tentoraz sa Karika pri písaní inšpiroval fenoménom poľského Halného vetra. Hrdinov v knihe prenasleduje veterný démon, pred ktorým niet úniku.
V rozhovore pre SME hovorí nielen o svojej novinke, ale i o tom, čo máta jeho samého.

Ako sa cíti autor pár dní predtým, ako vyjde jeho nová kniha?
Toto je moja devätnásta kniha, takže už to neprežívam tak ako prvú. Vydanie knihy je pre autora ako pôrod. Je to realizácia, manifestácia toho, čo ste doteraz mali len v hlave.
Pre mňa je to vždy veľmi magický moment. Pri prvých knihách som to prežíval dosť intenzívne. Bol som zvedavý, čo na to ľudia povedia. Teraz ma to viac zaujíma skôr v metafyzickej rovine. A to myslím všeobecne, nielen pri knihách.
Autor vytvorí vo svojej hlave niečo originálne, čo nikde inde v kozme nie je. A zrazu sa jeho dielo preleje do objektívneho sveta. Zrazu to tam je. Je to niečo neprírodné, neprirodzené. To je pre mňa fascinujúce.
O vás už môžeme povedať, že ste mainstreamový autor, lebo na Slovensku vaše knihy naozaj čítajú masy a je to rôznorodé publikum.
So skromnosťou sebe vlastnou musím podotknúť, že nielen na Slovensku. V Poľsku i v Česku sú moje knihy bestsellermi, patria k najúspešnejším titulom vo vydavateľstvách. To len taká vsuvka, aby som podráždil neprajkníkov a môžeme pokračovať.
V novinke Smršť ste sa inšpirovali fenoménom Halného vetra, ktorý sa objavuje na poľskej strane Tatier a Poliaci ho dávajú do súvisu so zvýšeným počtom samovrádž, násilia, bitiek či depresií v oblasti, kde veje. Vznikol o ňom aj dokument, ktorý má v ponuke HBO. Videli ste ho?
Áno, ale až keď som mal napísanú knihu. Aj som si tak hovoril, že zase som objavil Ameriku, ľudia si budú myslieť, že som sa inšpiroval dokumentom.
Ale keď som si ho pozrel, zistil som, že je to niečo úplne iné ako moja kniha. Ale veľmi sa mi páčil svojou atmosférou.
Niečo ste si o Halnom vetre aj naštudovali?
Námet mi podobne ako pri Trhline prišiel od čitateľa, ktorý žije na slovensko-poľskom pohraničí a zdalo sa mu zaujímavé, čo sa deje, keď tam fúka Halný vietor.
“Aj naše oblasti majú svoju mytológiu, folklórne povedačky o žene v čiernom, ktorá sa zjavuje popri ceste vždy vtedy, keď fúka vietor.
„
Keď v oblasti hlásia Halný, Poliaci posilňujú v pohotovosti počty nielen hasičov, ale aj políciu, záchranárov, operátorov núdzových liniek, lebo ľudia sa správajú čudne. To je fakt, nie je to žiadny hoax alebo niečo podobné. Naozaj je v tom akýsi psychologický rozmer.
Tak som sa na to pozrel a zaujalo ma to najmä v prepojení s oblasťou Liptova a Oravy, kde veľmi rád chodievam a kde som aj vyrastal.
A aj tieto naše oblasti majú svoju mytológiu, folklórne povedačky o žene v čiernom, ktorá sa zjavuje popri ceste vždy vtedy, keď fúka vietor. Dobre sa mi to prepojilo s Halným vetrom a vyhodnotil som to ako fajn námet.
Skúšali ste aj pátrať, prečo Halný vietor spôsobuje psychické dopady? Čím to je?