Keď sa manželia Monika a Bohuš Kubinskí v roku 2011 prihlásili do súťaže vytvoriť umelecké dielo pre voľný priestor v átriu novopostavenej budovy centrály Slovenskej sporiteľne v Bratislave, ani vo sne netušili, čo všetko ich čaká.
Do výzvy sa zapojili s monumentálnym dielom – sochou, ktorú nazvali Sky a ktorá svojou veľkosťou s rozmermi 10 x 10 x 8 metrov mala vyplniť vnútorný priestor átria ako vizuálny magnet. Ukotvená v troch bodoch na flexibilných oceľových lanách sa mala vznášať vo výške približne 15 metrov .
Vytvoriť, zrealizovať a nainštalovať sochu takých rozmerov sa však ukázalo ako obrovská výzva. Realizácia trvala rok a pol. Samotná inštalácia diela v átriu zabrala jeden mesiac.
Na konci celého procesu napokon Bohuš Kubinský vážil o šesť kilogramov menej a Monika Kubinská z obavy pred všetkým, čo sa mohlo stať, radšej finále prenechala Bohušovmu pracovnému tímu a stiahla sa do ateliéru, kde vytvorila sériu drobných malieb inšpirovaných spoločným dielom.
Bežní ľudia sochu Sky normálne nemajú možnosť vidieť. V rámci festivalu Biela noc však dielo spustia nízko nad zem a bude sprístupnené verejnosti počas troch víkendov – vždy od piatka do nedele od 19.00 h do polnoci. Celý program festivalu nájdete tu.
Nikdy sa nesmie dotknúť zeme
Keď manželia Kubinskí prišli do átria budovy Slovenskej sporiteľne, nad hlavami sa im vynímala len obloha. Átrium je síce zastrešené, ale len nafukovacou membránou z priehľadnej fólie. Aj preto pomenovali svoju sochu práve Sky (obloha). Bol to prvý dojem, ktorý z priestoru mali.
Šéfka Bielej noci Zuzana Pacáková: Tentoraz sme pripravili festival, ktorý sa nedá zrušiť Čítajte „Sky morfologicky vychádza z mojich starších púštnych sôch vysekaných z carrarského mramoru. Na ich základe som neskôr urobil veľkú trojmetrovú mramorovú sochu umiestnenú vo vnútrobloku na Hlbokej ulici. Ešte zo žartu som pri jej dokončovaní hovoril, že je to ,len‘ model k niečomu väčšiemu,“ približuje začiatky Bohuš Kubinský.
„Išlo nám o silný emocionálny zážitok pri pohľade na svietiaci monument zavesený v priestore, ktorý je významnou vnútornou dominantou zdanlivo strohý a jednoduchý. Prvýkrát sme celý návrh robili kompletne v počítači, žiadna ceruzka, všetko digitálne,“ dodáva.
„Budova Slovenskej sporiteľne pôsobí decentne a uzavreto. Pokúsili sme sa s ňou relevantne komunikovať, aby došlo k priestorovej interakcii. Zjednodušovali sme Bohušovu sochu. Ale zároveň vieme, že umenie je na to, aby komunikovalo, aby vytváralo, vygenerovalo istý pocit a na to sme využili ten tvar – nie je to ani púštny kvet, je to akýsi oblak alebo niečo mimozemské, čo neviete opísať,“ hovorí Monika Kubinská.
Sky má v sebe aj LED svetlá, barissolové prstence po zotmení svietia rôznymi farbami a v presklenej budove sporiteľne sa v tme odrážajú. Zrazu môžete mať pocit, ako by ste sa ocitli v čarovnej krajine zrkadiel. Aj to pravdepodobne zažijú návštevníci Bielej noci.
Obrovská socha má hmotnosť 3180 kilogramov. Jednotlivé lupene sú škrupinami, vnútri ich drží kovová konštrukcia. Bežne visia vo výške okolo 15 metrov, počas Bielej noci sa spustia približne pol metra nad zem. Sky sa totiž nikdy nesmie dotknúť zeme.
„V Novoplaste, kde sme sochu vyrábali, nám vypočítali, že ak máme dodržať hmotnostný limit, ktorý bol 3200 kilogramov (z dôvodu výkonu navijakov), tak to musí byť ultraľahká škrupina. Hneď ako jednotlivé časti diela vyšli z formy, kotvili sme ich do špeciálnych prepravných rámov, aby sa nikdy nedostali do kontaktu so zemou,“ objasňuje Kubinský.
Aj preto museli vymyslieť sofistikovaný postup, ako zrealizovať montáž vo vzduchu. Už vtedy sa stretli s prvými obavami, ako to dopadne. Prvý test urobili v Sládkovičove s pomocou veľkých žeriavov. Tie však dovnútra sporiteľne dostať nevedeli.
„Museli sme postaviť lešenie s rozmermi 12 x 12 metrov a využili sme posuvné mostové žeriavy navrhnuté a vyrobené na mieru. Pomocou sústavy kladkostrojov a otestovaného postupu sme to napokon zložili na mieste. Ale bola to veľká šialenosť,“ dodáva Kubinský.
Bola to malá stavba
Na konečnej realizácii sa podieľalo pätnásť firiem a na mesiac vopred mali vždy pripravený podrobný hodinový harmonogram prác.
„Bolo to ako malá stavba, mali sme aj stavebný dozor. Museli sme vytvoriť horolezecké zaisťovacie cesty, mať skúšky na práce vo výškach. Na streche átria boli kamery, ktoré dokumentovali celý priebeh inštalácie, všetko sa certifikovalo, každé úchyty, každá kotva,“ približuje Kubinský.
„Robilo na tom toľko ľudí a také to bolo krehké, že keby niekomu niečo v tej výške vypadlo z ruky a zničí to dielo... to som povedala, že sa na to nedokážem pozerať,“ opisuje svoje pocity Kubinská.
Sky vo vzduchu držia oceľové laná. Dielo na nich zdvíhajú a spúšťajú pomocou holandských lodných motorov. Monika a Bohuš Kubinskí si azda navždy zapamätajú chvíľu, keď neskoro večer monumentálnu sochu prvý raz zdvihli do výšky.
„Pamätám si, keď sme to prvýkrát zdvihli, ako nám statik hovoril, že ,nikto pod to radšej nechoďte‘. Štefan Máj (predseda predstavenstva Slovenskej sporiteľne, pozn. red.) prišiel a prvý sa pod to postavil a povedal: ,Fantastické, zvládli sme to‘,“ približuje Monika Kubinská.
Nakoniec sa všetko dobre skončilo. Dielo dostalo certifikát technickej inšpekcie úrovne javiskovej techniky a ľudia sa pod ním môžu bezpečne pohybovať. V Slovenskej sporiteľni visí už takmer desaťročie.
Pár dní pred začiatkom Bielej noci dielo na lanách spustili nad zem a vyčistili a ostane tak aj počas celého festivalu.
Cez víkendy, keď bude socha prístupná návštevníkom Bielej noci, bude Sky sprevádzať aj hudobný environment Fera Királyho, ktorý vytvoril špeciálne na túto príležitosť.
Dielo Sky počas čistenia pred festivalom Biela noc 2021. Takto nízko zostane aj počas trvania Bielej noci. (zdroj: Bohuš Kubinský)V ľudskej molekule sme si všetci rovní
Bohuš Kubinský má v rámci Bielej noci aj ďalšie dielo, ktoré vytvoril v spolupráci s kolegyňou Paulínou Ebringerovou a študentkou 4. ročníka Monikou Moravčíkovou.
Volá sa Afloat a objekt predstavuje monumentálnu vzduchovú inštaláciu, ktorá prezentuje ľudskú molekulu. Autori pracovali zámerne s ľahkými materiálmi, ktoré pôsobia ľahko a zraniteľne.
„Kreatívne centrum na Fakulte architektúry a dizajnu STU, kde učím, sa zapojilo do grantovej výzvy s projektom Empatia v umení. Projekt získal najvyššie hodnotenie. Obsahuje šesť základných aktivít a jednou z nich je aj efemérna architektúra, v rámci ktorej vzniklo dielo Afloat,“ približuje Kubinský.
„Bohuš tieto projekty so študentmi robí dvadsať rokov. Víťazný projekt alebo aj viac projektov súčasne vždy zrealizoval vybraný študentský tím alebo na tom robil celý krúžok. Študenti si mohli všetko vyskúšať – rozbehli pod jeho vedením všetky potrebné procesy, museli si na to zohnať peniaze a vždy to nakoniec zrealizovali. A veľakrát to bolo naozaj náročné,“ dodáva Kubinská.
„Umelec, ktorý sa rozhodne pôsobiť aj ako pedagóg, by sa mal neustále vzdelávať, mal by byť predovšetkým odbornou autoritou v danom obore, mal by mať skúsenosti, ktoré môže ponúknuť študentom. A navyše, učenie by ho malo baviť, aby to nebol stratený čas ani preňho, ani pre študentov,“ myslí si Kubinský.
Afloat je veľkorozmerné dielo, ktoré svojím tvarom ľudskej molekuly pripomína, že v ľudskej podstate sme všetci rovnakí a rovnocenní.
„Pri realizácii sme sa rozhodli pre brniansku firmu, ktorá vyrába teplovzdušné balóny a oni s nami dotiahli molekulu do jej finálnej podoby. Je to vyrobené z látky, z ktorej sa šijú teplovzdušné balóny. Je to veľmi príjemný materiál, ale musí to byť permanentne dofukované, je to obrovská nafukovačka,“ objasňuje detaily Kubinský.
Kubinský, Ebringerová, Moravčíková: Afloat. Dielo predstavuje ľudskú molekulu. (zdroj: Biela noc)Umenie nie je strata času
Monika a Bohuš Kubinskí sa spoznali na strednej umeleckej škole. Ona je maliarka, on sochár. Spolu sú od svojich pätnástich rokov.
„Už vtedy sme si dali cieľ, že sa staneme umelcami, že vyštudujeme a navzájom sa potiahneme. A už vtedy sme si navzájom veľmi pomáhali,“ hovorí Kubinská.
„Mali sme veľmi dobrú pedagogičku, sochárku Darinu Kmeťovú, ktorá veľmi chcela mať zo mňa sochárku. Dokonca si nás dvoch vybrala do ateliéru a večer, keď už všetci spolužiaci mali voľno a randili, my sme pri nej museli modelovať. Pamätám si, že bola neuveriteľne sklamaná, keď som jej povedala, že chcem byť maliarka. Na sochu som sa necítila, socha vyžaduje veľkú fyzickú prácu a predsa len štetec je oveľa ľahšia robota,“ spomína umelkyňa.
Dnes obaja tvoria každý samostatne, ale majú aj mnohé spoločné projekty. V nich sa venujú témam z minulosti. Tvoria akési „umenie pamäti“, ktoré pripomína traumy našich dejín – hrôzy vojen či holokaustu.
V roku 2017 vytvorili spoločne s Ferom Királyom pre topoľčianske Nástupište 1-12 dielo s názvom To Cache.
Monumentálny objekt vznikol z macesu, tradičného nekvaseného židovského chleba, a jeho vizuálna podoba vychádzala z autentického rodinného dedičstva – čipkovaného obrusu po starej mame Moniky Kubinskej. Dielo odkazovalo na tragický osud židovského obyvateľstva, ale bolo aj kritikou nárastu extrémistických nálad.
Dielo manželov Kubinských To Cache, ktoré je vyrobené z macesu. (zdroj: Archív manželov Kubinských)„Občas si povieme, že keď už niečo tvoríme, aby to nebolo zbytočné mrhanie energiou, nech to má aj význam. Máme pocit, že sa na mnohé veci akosi zabúda a chceme ich pripomenúť. Niekedy sa zdá, akoby sa nás veľké dejiny netýkali, ale nie je to tak. Dotýkajú sa nás cez naše malé rodinné dejiny a treba to pripomínať,“ vraví Kubinský.
Na umenie majú často aj odlišné názory, no vo vlastnej tvorbe si jeden od druhého vždy dá poradiť. Do veľkých a dlhodobých projektov s posolstvom sa však radšej púšťajú spoločne.
„Podľa mňa je v umení dôležitá výpoveď o tom, čo cítim a čo sa deje vo svete. Preto často hovorím, že my sme len prievozníkmi umením. Ten pocit, ktorý sa cez vás preženie a vy nie ste ani jeho majiteľom, ste len prievozník, ten prenesiete trebárs na papier. Ukážete, čoho ste schopní,“ približuje Kubinská.
„Hudobník to dá do hudby, manžel to dá do sochy, ja to dám do kresby alebo do obrazu. Snažíme sa o to, aby umenie nebola strata času pre nás a ani pre ľudí, ktorých to, čo robíme, zaujíma. Umenie bez prívlastkov má totiž schopnosť premieňať bežné priestory na atmosféry,“ dodáva.
