Ulicu či námestie, ktorá nesie jeho meno, nájdeme takmer v každom meste na Slovensku. Po Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi máme pomenované inštitúcie, obec aj najstaršiu recitačnú súťaž.
Takmer každý si ho pamätá ako najväčšieho slovenského básnika. Len málokto ho však skutočne číta a rozumie mu. Dramaturgovia po jeho dielach siahnu výhradne počas významných výročí. Prečo sú medzi súčasníkmi a Hviezdoslavom nepreniknuteľné bariéry a môže ich 21. storočie vôbec zbúrať?
„Všeličo sa môže udiať. Keď píšem svoje texty o Hviezdoslavovi, predpokladám, že sme len štyria alebo piati fanúšikovia. Som potom milo prekvapený, keď zistím, že je nás viac,“ vraví publicista a obdivovateľ Hviezdoslavovho diela Tomáš Ulej.
Nemyslí si však, že básnik má možnosť stať sa čítaním pre masy. „Hviezdoslav mal veľmi vysoký štýl a komplikovaný jazyk, čo je vždy trochu problematické, lebo sa s ním radi chválime, ale len ťažko sa s ním stotožníme.“
V angličtine je zrozumiteľnejší
Hviezdoslav, podobne ako všetci naši klasici, má paradoxne nevýhodu v tom, že ho čítame v origináli. Kým napríklad novodobé a moderné preklady Petrarcu či Shakespeara vždy rešpektujú súčasný jazyk, domáci klasici sa len zriedka dostanú zo svojho jazykového sarkofágu, ktorý jazyk konzervuje spolu s dávno nepoužívanými archaizmami.
Reč aj vynikajúcich autorov potom pôsobí mŕtvo a nudne.
Že je to škoda, dokazuje aj nedávny preklad Krvavých sonetov do angličtiny, ktorý vznikol pri príležitosti storočnice ukončenia prvej svetovej vojny.
Írsky prekladateľ John Minahane pri uvedení svojho prekladu uznal, že ide o ambiciózne, veľmi dobre premyslené dielo a netajil sa obdivom k autorovi. „Poznám veľa anglickej aj nemeckej literatúry zo začiatku prvej svetovej vojny. Ale nepoznám v tých literatúrach nič podobné. Krvavé sonety sú jedinečné,“ povedal Minahane.
Vedkyňa: Hviezdoslavov kult bol najsilnejší za socializmu, dnes sme kritickejší Čítajte Pri preklade mu výrazne pomáhal fakt, že sonety nemajú konkrétne témy, myšlienky aj obrazy majú všeobecný charakter. Aj napriek tomu sa musel vyrovnať nielen s archaizmami, ale aj so špecifickým jazykom a s tým, že Hviezdoslav vytváral nové slovné druhy. S prekladom mu vypomáhala slovenská poetka Elena Hidvéghyová-Yung.
„Minimálne polovicu sonetov sme si spoločne prekladali do súčasného jazyka, občas doslova lúštili a spoločne hľadali pravý význam,“ spomína na spoluprácu. „Veľa sme napríklad diskutovali o význame verša: Sceľ jazvy; úštrby zhlaď zisk tvoj zlatý,“ vraví Hidvéghyová-Yung.
